◎31◎

5.2K 412 17
                                    

Ray na alfu nebezpečne vrčí. Jeho telom ma chráni pred útočníkovým dosahom a ruky má pripravené na obranu. Hnevá sa. Cúva však dozadu ku mne, akoby si pripomínal, že ma nemôže nechať osamote, a teda nemôže na alfu len tak strmhlav zaútočiť. Musí sa postarať, aby som nebola v nebezpečenstve. Lenže mne v prvom rade ani žiadne nehrozí!

Alfa natiahne dlane pred seba, ukazujúc, že už nedrží žiadnu zbraň a sklopí pohľad.

Ray ostane zmätený. Nevie, prečo naňho alfa nezaútočil, keď si bol taký istý, že to urobí. Pozrie sa teda dole na zem, aby sa uistil, že si ten nôž nevymyslel, ale tá čepeľ tam stále leží. Tá istá čepeľ, ktorá sa pred niekoľkými sekundami nachádzala tak blízko pri mne.

Lenže alfa stále neútočí a dokonca sa ani nepokúsi dostať svoj nôž späť. Len spraví krok dozadu, ukazujúc mu pokoj a mier.

Ray sa zmätene pozrie z jednej strany na druhú. Zisťujúc, že je v cudzej izbe a že je tam s ním aj jeho brat - ktorý sa naňho škerí - konečne zistí, že mi žiadne nebezpečenstvo nehrozí.

„Ray," vydýchnem šťastne, spravím pár krokov, aby som už nestála za jeho chrbtom a hodím sa mu okolo krku. Raya to vôbec neprekvapí a okamžite mi objatie opätuje. „Si v poriadku?"

„Áno, Rosa." Jemne sa odo mňa odtiahne, aby sa mi mohol pozrieť do tváre. „Si ty v poriadku?"

Usmejem sa. „Už áno." A náhlivo ho pobozkám priamo na pery, definitívne ukončujúc všetky starosti, ktoré nás doteraz trápili.

A poviem vám pravdu. Môj najväčší problém nebol v tom, že mi chýbal alebo, že ho moje telo tak nutne potrebovalo pri sebe. Videla som ho predsa včera ráno, a teda sme neboli odlúčený až tak dlho. Problémom bolo, že som si nemohla byť istá, že je v bezpečí. Nevedela som, či ho udierali, či mu dávali jesť, či ho vydierali alebo či sa mu vyhrážali. Dokonca aj teraz keď spal, som nebola spokojná - nevedela som totiž, či po zobudení bude mať bolesti, či si ma bude pamätať (lebo amnézia je taká častá vo filmoch) alebo či sa vôbec zobudí.

A o to predsa v láske ide, však? Starať sa o niekoho, aby bol v bezpečí a nie preto, aby jeho telo bolo blízko pri tom tvojom. Aj keď to tak možno sprvu vyzeralo.

Do bozku teda vložím všetky svoje emócie, dávajúc Rayovi vedieť, že som šťastná, že je v poriadku. Jemne ho objímem rukami okolo krku a pritisnem sa na jeho spodnú peru. Ray mi rovnako dá vedieť jeho starostlivosť, keď ma pevne zovrie medzi svoje mocné ruky. Áno, je majetnícky, ale ide mu najmä o moje bezpečie.

Pred tým, než však nevinný bozk premeníme na niečo vášnivé - a najmä súkromné - si našťastie uvedomíme, že v miestnosti nie sme sami. A že tí, ktorí tu sú, sa teraz musia cítiť riadne nepríjemne. Preto sa od seba pomaly odtiahneme, darujúc jeden druhému ešte malý úsmev a obrátime sa naspäť na ostatných.

Netvária sa až tak nepohodlne, ale i tak sa pokúsim prelomiť prípadné ľady. „Taaakže," vzdychnem si, „mier?"

Alfa sa usmeje. „Mier."

»»»

Ray rýchlo pochopil, že alfa mi chcel dať nôž ako ospravedlnenie a s úsmevom pokrútil hlavou nad svojou prehnanou reakciou. „Som starostlivý vlk, no čo už?"

O chvíľu sme si aj pozbierali našich bojovníkov - ktorí si popíjali na predstavení - a vybrali sme sa domov.

Je už tma, keď opustíme hranice Svorky medveďov a Ray silnejšie stlačí moju ruku. „Raquel, myslíš, že by sme sa mali utáboriť?"

„Čo?" Nadvihnem naňho hlavu a dvakrát žmurknem.

Ray sa zamračí a rozkáže celej svorke. „Utáboríme sa!"

His Little RedМесто, где живут истории. Откройте их для себя