23.Kapitola- Brat

610 56 0
                                    

Chodila som hore-dole izbou a snažila sa nič nerobiť. Slzy mi už síce netiekli, no stale som ich cítila v očiach. Ako mi toto mohli spraviť? Takéto niečo zatajiť. Mali mi to hneď povedať. To by som ešte v tú noc utiekla.
Sadla som si na posteľ, dala dole svoje oblečenie a dala som sa do pohodlných teplakov a mikiny. Oprela som sa o posteľ a svoje nohy som si pritiahla k telu a rozmýšľala. Potrebujem sa s niekým porozprávať. Nemám chuť ísť teraz za Eli a už vôbec nie za mamou a otcom. A keďže neviem kde je práve teraz teta, zostáva len jedna osoba.
Nicol.
Rozjasnili sa mi oči. Musím sa s ňou stretnúť. Povedať jej aby sa na mňa nehnevala a povedať jej zbohom. Lebo mi niečo hovorí, že ju už neuvidím.
Zdvihla som sa a išla som si po svoje staré veci ktoré som si schovala do skrine. Bola tam zbraň, nôž a lano. Otvorila som skriňu, no niekto zrazu zaklopal na dvere. Otočila som sa. Kto to môže byt? Žeby Petra?
Zatvorila som skriňu a podišla ku dverám. Otvorila som ich.
,,Čo chceš?!" Povedala som ešte vždy zachripnutým hlasom Erikovi. Nepotrebovala som urážky ked som už aj tak zrútená.
,,Len som sa chcel uistiť, že si v poriadku. Je mi ľúto že si sa to musela dozvedieť takto." Povedal. Neverím. On je fakt teraz na mňa milý? ,,Nenávidíš ma náhodou?" Spýtala som sa. On sa len usmial a......objal ma. Chcela som sa odtiahnuť, no objatie som asi teraz najviac potrebovala. Zostala som mu v náručí az do kým nepovolil. Odtiahol sa a znova usmial. ,,Dobrú noc." Povedal a a odišiel. Zatvorila som. Čo sa to práve stalo? Predsa ma má rád. Potriasla som hlavou a vybrala som batoh. Otvorila som terasu a priviazala som lano o zábradlie a hodila ho dole. Našťastie pod terasou neboli strážcovia tak som sa pomali spustila dole a namierila som si to do lesov.
Za mojou priateľkou.

Twins [Dokončené]Where stories live. Discover now