Twins [Dokončené]

14.Kapitola- DVOJIČKY

Študovala som mapu paláca počas cesty. Rozhodla som sa, že sa tam preplížim cez vchod pre zamestnancov. Tadial sa dostanem na mimi chodbu ktorá vedie do izieb služobníctva, kuchyne a hore do palácu. Tadiaľ potom pôjdem na najvyššie poschodie, kde údajne mali izby kráľovská rodina.

Prišla som ku palácu. Preplížila som sa spomedzi strážcov a vošla som do vchodu. Na chodbe skoro nikto nebol
Len pár slúžiek a kuchárov. Našťastie ma nikto nevidel. Potom som višla z chodby na hornú časť palácu. Višla som cez schody na druhé poschodie a keď som sa uistila, že na chodbe nikto nie je, pozrela som sa na mapu. Podľa nej izby kráľovskej rodiny sú na najväčšom poschodí - treťom. Už len nájsť izbu princeznej. Počula som niekoho ísť po schodoch, tak dom rýchlo vyšla na tretie poschodie.

Bolo to obrovské. Plno izieb na ľavej aj pravej strane, asi pre vyššie postavených návštevníkov keďže boli tak blízko kráľovskej rodiny. A bolo tu aj dosť strážcov. Musela som chodiť v tieňoch a niekedy som ich musela aj omráčit a hodiť do jednej z izieb.

Rozhodla som sa ísť na ľavú stranu. Prešla som cez už dve obrovské dvojité dvere ktoré boli strážené. Bohužiaľ to nebola izba princezny, ale niekoho iného. Možno má princezná surodencov.

Nakoniec som prišla na koniec chodby kde boli také isté len s viacerimi strážcami dvere ktoré viedli k osobe ktorú tak dlho hľadám. Višla som z mojej schovávačky za rohom a vrhla som sa na nich. Síce boli silnejší, ale ja som rýchlejšia. Omráčila som ich, priviazala som ich o seba s lanom co som si ukradla a hodila ich do jednej z blízkych izieb. Zlomila som kľučku aby sa nevedeli dostať tak rýchlo von. Potom som sa postavila pred dvere. Pomali som ich otvorila a zatvorila. Na moje prekvapenie bola princezná na balkóne. ,, Dobrý večer." Princezná sa rýchlo otočila na mňa. ,,Nech ťa ani nenapadne zakričať inak ťa guľka trafí priamo do hlavy." Povedľa som keď som vyberala z batohu zbraň. ,,Prišla som si pre informácie. O mne a o tebe."

Pohľad Elizabeth
Nevedela som sa pohnúť ale vykoktala som: ,, Dobre." Usmiala sa na mňa cez kapucňu a priblížila sa ku mne. ,, Povedz mi, koľko máš súrodencov?" Spýtala sa. ,,Dvoch bratov." Odpovedala som. Zastala
. ,,To je všetko?" Spýtala sa a naklonila hlavu. ,, Áno. Žiadnych iných už nemám." Pomali som sa nadýchla a vydýchla. Pomáha to, aby som sa rýchlejšie ukľudnila.

,,Takže to aj tebe tajili." Povedala rebelka už smutnejšie. Už si ju vybavujem. To je to dievča ktoré ma nechala žiť. Ale čo mi kto tajil. Podišla ku mne, vybrala niečo z vaku a podala pokrčené noviny do rúk. ,,Čo to je?" Spýtala som sa. ,, Čítaj!" Prikázala mi a ja som začal čítať. Bolo tam napísané že moja MAMA porodila DVOJIČKY!! Pod nápisom bola fotka mňa ako bábätko, maminy a otca. Ale v ockovom náručí bolo ešte jedno dieťa.
,,To nie je možné! Nemôžem mať ďalšieho súrodenca." Povedala som. ,,Ale máš!" Na to si rebelka dala dole kapucňu a šál a ja som jej konečne videla do tváre. Ktorá vyzerala ako ja. Presná kópia mňa. Okrem očí.
,,Preboha." Ruku som si dala pred ústa a podišla k dievčaťu. ,, MI. SME. SESTRY!" Natešene som vykríkla. ,,Ty vôbec nie si nahnevaná že tvoji rodičia ti klamali 18 rokov, že máš sestru? " Spýtala sa keď si konečne odložila zbraň. ,,No...áno ale  celý život som žila s bratmi a teraz zistim, že mám sestru a k tomu dvojičku! Musíme sa dozvedieť viac!" Povedala som trochu panovačne. ,,Preto som prišla." Usmiala sa na mňa rebelka. ,,Pôjdeme do otcovej pracovne. Možno tam bude mať nejaké albumy." Povedala som. ,, Uvedomuješ si, že som rebel?" 

,,Ale aj moja sestra." Povedala som s úsmevom.

,, A inak, ja som Elizabeth ale môžeš mi hovoriť Eli." povedala som a podala som jej ruku . Neprijala ju. ,,Ja viem ako sa voláš. Si princezná a budúca kráľovná. Ja som..... Demetria." Povedala. ,,Rada ťa spoznávam. No ale teraz už poďme! Pôjdeme cez tajné schodisko u mňa v izbe ktoré nás hodí až na prvé poschodie."povedľa som. Demetria sa na mňa s otvorený ústami pozerala. ,,Ako mi verí." Povedala si pre seba, ja som jej chytila ruku. Stlačila som tajné tlacidlo pod lampou a stena predomnou sa otvorila a nechala nám pohľad na dlhé úzke točíte schodisko dole. ,,Do riti to je veľa schodoch." Povedala si Demetria. Pokrútila som hlavou a išli sme dole. S mojou sestrou.