Tomáš je model školy, ktorý dievčatá zaujme hlavne svojím vzhľadom.Okrem jednej jedinej. Eliška je dievča, pre ktorú je vzhľad na poslednom mieste. Má pocit, že všetci správni chlapci už poumierali, tak ako aj dávne tvory známe ako dinosaury. Práve...
Opýtala sa ma Veronika, keď ma zbadala pri stolíku s ceruzkou v ruke.
"Ani neviem."
Mykla som plecami. Vždy som si kreslila len náhodné obrázky, čo sa mi práve objavili v hlave. Niekedy vôbec nedávali zmysel.
"To je tvoj priateľ?"
Ukázala prstom na chlapca, ktorý bol sučasťou môjho amatérskeho diela.
"Nie, nemám priateľa."
Vždy som nemala túto tému rada, ale aj tak som sa jej zúčastňovala pomerne často. Keď prišla ku nám domov návšteva, tak sa nikto nepýtal, že aké mám v škole známky či mám kamarátky alebo kde som všade bola na výlete. Každého zaujímala len jedna vec a tou bola existencia môjho frajera. Nikdy som žiadneho nemala, čo ich zvyklo veľmi sklamať. Nemohli sa ma totiž pýtať na podrobnosti s ním spojené. Občas ma dokonca podozrievali, že sa mi páčia dievčatá.
"Takéhoto by som brala. Ak je kresba inšpirovaná skutočnou osobou, tak by si ma s ním mohla zoznámiť."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zaklipkala očami, na čom som sa zasmiala. Takého chlapca by brala asi každá. Úžasné vlasy, záhadný pohľad a telo božsky vypracované. Ideálny muž skoro pre každú, ale pre mňa nie. Síce som ho nakreslila, ale chýba tam ešte veľa detailov. Tie sú však abstraktné a aj keby som veľmi chcela, tak ich nenakreslím. Na človeka sa treba pozerať z vnútra, ale ako, keď všetci sme oklamaní len vonkajšou stránkou, tak isto ako pri tomto obrázku. Chlapec by mohol byť zákerný, namyslený, ale nikoho to nebude zaujímať. Koľko ľudí sa vás pri kresbe spýtalo, že akú povahu má tá postava? Tipujem, že by ste neodpovedali väčšie číslo ako je nula. Nikoho to totiž nezaujíma. Skôr vám budú radiť, aby ste mu dali užší krk, menšiu hlavu, veselšie oči. Bude im vadiť aj keď mu dáte o pár milimetrov dlhšiu ruku ako tú druhú. A viete prečo? Lebo celý svet túži len po dokonalosti, ktorú ani jeden človek nedokáže poskytnúť.
"Je fiktívna."
"To je škoda."
Pozrela sa na obrázok sklamane. Určite si už predstavovala ako s ním pôjde na rande a vôbec netúžim vedieť, ako v jej mysli to rande prebiehalo. Radšej som sa sústredila na kresbu, keďže som ju chcela ešte dnes dokončiť. Chlapec už síce bol nakreslený, ale okolo neho som mala rozpracované ešte ruže, meče a sklo. Zvláštna kombinácia, ale moja myseľ si ju vyžaduje. Vyfarbovať obrázok určite nebudem, keďže v tom som totálne nemehlo. Už som dokončievala poslednú ružu, keď nám niekto zaklopal na dvere.
"Eliška! Otvor, prosím!"
Zakričala na mňa Veronika, ktorá sa práve sprchovala. Asi by bolo zbytočné čakať, pokým zo sprchy vylezie a tak som sa donútila opustiť svoje vyhriate miesto. Prišla som k dverám a pomaly som otvorila. Čakala som hocikoho, okrem neho.
"Ty? Čo tu robíš?"
Pozeral na mňa ako na zjavenie.
"Bývam tu, ale to ja by som sa mala pýtať, že čo tu chceš!"
Povedala som nahnevane, keďže tento chlapec mi ztrpčuje celý tento deň.
"Prišiel som za Veronikou. Je tu?"
"Sprchuje sa."
Oznámila som mu a chcela som mu zavrieť pred očami, ale on tomu zabránil.
"Nedotýkaj sa tých dverí, nemám tu nič na dezinfekciu!"
Jeho prítomnosť ma veľmi iritovala. Radšej by som tu uvítala osie hniezdo ako jeho.
"Ha-Ha-Ha."
Povedal monotónnym hlasom a vošiel dnu.
"Ja som ťa dnu nepozvala."
Pokrútila som nad ním hlavou a sadla som si opäť pri stolík. Nechcela som sa pozerať na jeho tvár. Vlastne myslím, že sa u mňa vybudovala nenávisť k mužskému pohlaviu.
"Čo kreslíš?"
Opýtal sa ma a pomalým krokom sa blížil ku mne. Našťastie pokým prišiel, som stihla papier otočiť. Nepotrebujem aby očumoval moje výtvory. Nemá na to žiadne právo.
Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)
