2.Najlepší priateľ človeka :)

6.9K 380 51
                                    

Eliška Smithová:

Keď som vošla do kuchyni, tak sa mi naskytol dokonalý pohľad. Celá moja rodina už sedela za stolom. Zbožňujem tieto naše stretnutia. Niektoré rodiny sú po celý deň roztrúsené, ale my sa vždy pri jedle zjednotíme. Boli sme k tomu vedení už odmalička. Vtedy sme nad tým síce stále frfľali, ale dnes by som sa tohto nevzdala za nič na svete.

"Už som si myslel, že začneme jesť bez teba."

Prihovorí sa mi ako prvý, otec. On bol vždy hlavou rodiny, ale mama bola krkom. Takže väčšinou sa stávalo, že bol ťažko pod papučou. Ale on sa na to nikdy nesťažoval. Moji rodičia predstavujú dokonalý pár. Už sú spolu 30 rokov a ešte stále sa milujú a myslím, že z ich lásky ani trošku neubudlo. Tiež by som chcela s niekým tvoriť takýto pár, nájsť svoju chýbajúcu polovičku, ale pravda je taká, že ja už v lásku neverím ani trošičku. Nie že by ma v minulosti niekto sklamal, ale keď vidím dnešných chlapcov, tak radšej sa vydám za gorilu. Tá by mala určite väčšiu úctu k ženám ako oni. Tieto opačné pohlavia sa totiž vždy pretekajú o to, že s koľkými dievčatami sa vyspia, nepozerajú sa pri tom na ich city. Sú to takí sukničkári, o ktorých by som ani bicykel neoprela. Ešte by sa mi zašpinil od ich svedomia. Zaujímavé je, že chlapci sú vďaka tomu králi, zatiaľ, čo dievčatá sú vtedy považované za šľapky, kroksy alebo inú obuv. V každom prípade som rada, že sa od týchto vecí držím dostatočne ďaleko.

"Ja by som jedlo nevynechala."

Bratia sa náhle rozosmejú. Dobre vedia, že by som zjedla aj pečeného hrocha. Jedlo je najlepší priateľ človeka a ak niekto s týmto výrokom nesúhlasí, tak ho s radosťou pozývam ku nám domov, aby ochutnal mamine palacinky.

"Aspoň budeš jedna z mála, čo nepohrdne školskou stravou."

Ozve sa Mišo. Hm, veľa ľudí hovorí, že v školách varia zle, ale ja to nemôžem ani potvrdiť, ale ani vyvrátiť, keďže som na obedy nikdy nechodila.

"Zjem všetko, pokiaľ to nebude uvarené od Dana."

Spomeniem si na jeho kuchárske dovednosti. Jeho praženica mala ako tajnú ingredienciu škrupinky z vajíčka, na jeho cestovinách si mama vylomila zub a v zeleninovej polievke prekvapivo nebola žiadna zelenina.

"Aspoň viem niečo opraviť, ale ty nevieš ani jedno z toho."

Vracia mi úder s úškrnom. Technický typ vôbec nie som a od kuchárky mám tiež veľmi ďaleko. Priznávam! Vlastne ja som taký menší antitalent.

"Vyhral si."

Uznám svoju prehru, zatiaľ čo mama pokladá na stôl taniere s večerou. Halušky! Toto jedlo zbožňujem.

"Dobrú chuť."

Poprajeme si navzájom a pustíme sa do jedenia. Mňam! Dokázala by som zjesť aj dva plné taniere, ale potom by už nezostalo pre ostatných. Po týchto slovách si určite myslíte, že mám 100 kilo, ale mýlite sa. Nie som obézna, ale ani vychrtlá. Som obyčajný priemer. Keď som dojedla, vybrala som sa do svojej izby, ktorú zdieľam s mladšími bratmi. Ľahla som si na posteľ a začala som si čítať knižku. Viem, že by sa večer dal stráviť aj zábavnejšie, ale pre mňa je to hotový relax. Keď už začnem niečo čítať, tak sa neviem od toho odtrhnúť. Možno práve preto som čítala niekoľko hodín. Keď som sa pozrela na hodinky a zbadala som na nich, že ukazujú jednociferné číslo, tak som len vypúlila oči. O pár hodín idem do školy a ja ešte stále nespím. Občas mám pocit, že som nejaký nočný tvor, keďže chodievam zvyčajne takto neskoro spávať. Rýchlo som si umyla zuby, prezliekla sa, vypla lampičku a vnorila som sa do snov.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. Stotožňujete sa s nejakými názormi? :)

Od tŕnia k láskeWhere stories live. Discover now