Od tŕnia k láske

6.Krúžok :)

Eliška Smithová:

Keď som vošla do triedy, tak ma nečakalo žiadne prekvapenie. Spolužiačky boli podobné ako na základnej škole. V hlave seno a na tvári mali za lopatu make-upu. Asi som jedna z mála, čo preferuje prirodzenú krásu i keď ňou nejako neprekypujem. Ale stále je lepšie byť prirodzene škaredá, ako umelo pekná, teda aspoň podľa mňa. Chlapci však majú na to úplne iný pohľad. Veď oni tie dievčatá ani neberú ako vzťah, ale ako modelingové predstavenie. Hlavné je, aby vyzerali po ich boku úžasne, všetko ostatné je pre nich nepodstatné. Aj pred chvíľou tu nejakí podobní boli. Zaregistrovala som ich mená ešte pred tým, ako sem vošli. Musia byť veľké celebrity, keď o ničom inom sa v tejto triede nehovorí. Viem, že jeden z nich má frajerku i tú som mala česť spoznať. Vôbec neviem, čo na nej vidí. Keď som pri nej stála, tak som len hľadala miesto, ktoré nemá umelé. Ako som sa však na ňu pozerala, tak som prestávala veriť aj tomu, že tie modré oči sú reálne takej farby. Myslím, že ona by bola schopná si dať do nich aj potravinárske farbivo, aby u chlapcov zabodovala. Ale asi sa jej aj darí, keďže si získala srdce modela našej školy.

"Súhlasíte, slečna Smithová?"

Do automobilovej pneumatiky! Trošku som sa zamyslela a už mi aj bola položená otázka. Problém bol v tom, že nemám ani len tušenia, že čoho sa týkala.

"Súhlasím."

Tvárim sa, že som profesorke venovala celú dobu pozornosť. Pravda je, ale úplne iná. Už zostáva len dúfať, že som práve nesúhlasila s nejakou hlúposťou i keď je to dosť pravdepodobné.

"Tento prístup sa mi páči, berte si príklad!"

Zvolá nadšene a ja cez úsmev skrývam svoje obavy.

"Takže sa vidíme poobede."

Oznámi mi a začne sa venovať akýmsi vzorcom na tabuli. Takže definitívne som v keli. Absolútne netuším, že prečo tu mám byť aj po škole, ale vôbec sa mi to nepáči. Nie som nadšenec školy, že by som najradšej venovala 24 hodín nejakým mikróbom, neurónom a ďalším neznámym slovíčkam, ktoré zdobia moje zošity.

"Urobila si dobrý dojem."

Ozve sa môj spolusediaci, s ktorým som sa ešte ani nestihla predstaviť.

"S čím som vlastne súhlasila?"

Spýtam sa potichu, aby som sa neprezradila.

"S navštevovaním nemeckého krúžku."
Sakra! Mohla som s niečím takým súhlasiť? Tam by som nešla ani keby mi za to platili. Neznášam ten tvrdý a škaredý jazyk. Ak bude chcieť odo mňa slovíčka ako je Naturwissenschaften, tak ma môže odtiaľ rovno odhlásiť. Ledva sa viem po nemecky predstaviť.

"Podľa tvojho výrazu súdim, že ťa to prekvapilo. Nabudúce by si mala dávať lepší pozor na hodine."

Vytýka mi chlapec, ktorý výzorom pripomína akésiho šprta. Čudujem sa, že sa na ten krúžok neprihlásil aj on.

"Nečakala som, že sa budeme učiť hneď v prvý deň."

"Veď sa ani neučíme. Rozpráva nám dôležité informácie, ktoré budeme potrebovať a taktiež nás zaraďuje na krúžky, kde si sa už stihla prihlásiť."

Zasmeje sa na mojom nešťastí. Asi by som mala dávať lepší pozor, ale keď ide o školu, tak ma zaujíma viac aj biela stena predo mnou.

"A čo tie vzorce?"

Spýtam sa, keďže som videla, ako ich zapisuje profesorka na tabuľu.

"To sú termíny prác."

No super! Asi som už totálne mimo, keď toto dokážem zaradiť medzi vzorce. Alebo je to len tým, že matematiku neznášam už len pri pohľade na čísla.

"Môžete ísť domov, vidíme sa opäť zajtra."

Túto vetu by som zaregistrovala aj v tom najhoršom stave. Zodvihla som sa zo stoličky, zobrala som si svoj batoh a ako prvá som vybehla z triedy.

"Au!"

Skríkol chlapec, keď som ho nechtiac uderila dverami. Asi som si mala ešte chvíľu počkať, kým prejdú iní. Teraz by som aspoň nebola v takej trápnej situácii.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)