Shield

Prológ

Potichu som otvorila mohutné drevené dvere, a rovnako potichu som sa ich snažila zavrieť. Všade bolo zhasnuté, okrem kuchyne, čo muselo značiť jediné. Mama na mňa zase čakala. Neexistoval spôsob ako sa dostať do izby bez toho, aby som musela prejsť cez kuchyňu, preto ma tam vždy čakala. S trochou nádeje, že iba zabudli zhasnúť som nazrela do kuchyne, no dopadla na mňa realita.

Mama sedela na stoličku, vlasy mala v neupravenom drdole, jej obľúbený teplý župan mala prehodený cez seba a j napriek tomu otrasnému žltému svetlu v kuchyni čítala jej obľúbenú knihu na ukľudnenie.

,,Sophia, koľko krát sa toto ešte zopakuje? Dnes sme ťa všetci čakali na rodinnej večeri, ale ty si sa neukázala. Ja neviem ako dlho toto budem ešte musieť trpieť." povedala mama bez toho, aby vôbec zdvihla hlavu od knihy. Už v jej hlase bolo cítiť ako veľmi je zase sklamaná.

,,Mrzí ma to mami, ale je piatok večer, proste sme mali s partiou plány. Vieš, že ma tieto rodinné posedenia nijako neberú. A hlavne dnes som naozaj piť nechcela, ale Kevin trval na tom, že mu prepadnú tie peniaze." Obhajova som sa aj keď som veľmi dobre vedela, že mi to k ničomu nepomôže.

,,Nezhadzuj to na naňho. Zajtra sa o tom porozprávame, keď budeš triezva. Panebože máš 17 rokov, ako je vôbec možné, že chodíš domov v takomto stave?" vzdychla mama. Chcela som jej ešte niečo povedať, ale nenapadalo ma nič čím by som si ešte viac nepohoršila. Tak som sa potichu odpratala do izby a dúfala, že otec tvrdo spí.

Hneď po príchode do izby som zapla svetlo a zhodila zo seba tie nepríjemné krátke šaty, ktoré ani neboli moje. Požičala mi ich kamarátka, keď sme zistili, že sa vlastne po škole nemôžem ísť domov prezliecť, pretože by som sa už nikam nedostala.

Moje jediné šťastie je, že je zajtra sobota a ja nemusím ísť do školy. Nevýhoda je, že bude doma otec a to neni dobré. Aby to nevyznelo zle, milujem svojho otca, a viem, že som celá po ňom, že v mojich rokoch sa správal rovnako, no pre mňa chce vraj niečo viac. Nechce aby som trávila večery v kluboch, nechce aby som sa flákala s chlapcami. chce aby som trávila čas so svojou rodinou, kým môžem. Mam si na tom tiež veľmi zakladá, a stále sa obviňuje, že so svojou mamou nestrávila viac času, pred tým ako zomrela.

***

Ráno som bola dosť prekvapená ako dobre sa cítim. Nebola som príliš zvyknutá nemať ráno opicu, ale nesťažovala som sa. Vyhrabala som sa z tepla mojej postele, prehodila cez seba mikinu a zliezla do kuchyne. Za stolom sedela mamina s tetou Debb, a o niečom sa úpenlivo rozprávali. Bolo mi jasné, že som ich hlavnou témou, ale nemala som potrebu ich počúvať. Nepotrebujem cítiť ešte väčšie výčitky.

,,Vieš, čo ja v nej vidím Lucasa. On sa správal presne ako ona, s tým, že on sa domov v takom stave neopovážil." povedala Debb mamine potichu, no ja som to aj tak počula.

,,Ja viem, ale...ja neviem čo s tým mám robiť. Stále uvažujem nad tým návrhom, čo navrhol Harry, ale aj tak neviem." povedala mama. Aby som nevyzerala nápadne napustila som si do pohára vodu a pomaly ju liala do seba.

,,Pozri, horšie to byť už nemôže a možno tam príde na iné myšlienky." Radila Debbie mamine. Oni ma chcú niekam poslať? Žeby na intrák? Nie to je blbosť, mama by ma neposlala len tak preč.

,,Sophie, poď sem." zakričala na mňa mamina a ja som zoskočila s barového pultu, a dobehla k nej.

,,Hm..?" vyšlo zo mňa keď som sa posadila na stoličku vedľa Debbie.

,,Včera v noci sme sa s tvojím otcom rozprávali a dospeli sme k jedinému riešeniu." povedala mama a mne prebehli zimomriavky po chrbte. Bála som sa, čo by mi mohli spraviť. Nechcela som ísť na intrák, tam by som to neprežila. Kevin býva na intráku, a z jeho opisu sa mi to miesto neuveriteľne hnusí.

,,Akému?" prehltla som hrču, ktorá mi narástla v krku a bez dychu som pozerala na mamu. Debbie mi pod stolom chytila ruku, čo mi napovedalo, že sa mi to nebude páčiť.

,,Prestupuješ na novú školu...a sťahuješ sa k Harrymu."

DAM DAM DAM, poprosím si fanfáry, pretože ja som sa konečne dokopala k tomu, aby som to pokračovanie napísala. Nebude sa to síce tak veľmi týkať života postáv, ktoré poznáme, ale budú sa tu objavovať. Rozhodla som sa, že na tomto príbehu si dám záležať oveľa viac, ako na Ochrancovi, takže dúfam, že sa mi to podarí a za akúkoľvek podporu budem vďačná.