Prvé dni som si nemohla vôbec zvyknúť na posun a času a hlavne na to, že s Ashtonom mám zdieľať jeden byt. Samozrejme, že ho mám rada ale tráviť s nim každú moju voľnú minútu som naozaj v pláne nemala.
"Zlato, idem von. Neviem kedy sa vrátim." pozrela som sa na Ashtona a obliekla si bundu, keďže v Londýne je strašná zima narozdiel od Sydney.
"Dobre." s úsmevom ma pobozkal. "Dávaj si pozor."
"Jasné. Maj sa." usmiala som sa a vybehla z bytu von. Konečne som po tých dňoch pocítila čerstvý vzduch a slobodu. Už som nebola zavretá len medzi štyrmi stenami a lámala si hlavu nad učebnicami. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a viac sa zaborila do mojej teplej bundy. Londýn je vždy tak rušný. Plno ľudí bolo v meste aj teraz, keď bolo síce zamračené a pochmúrne počasie. Fúkal silný vietor až mi vlasy prehadzovalo na tvár. Prifúkalo aj ďalší dážď, čo znamenalo, že by som sa mala schovať do najbližšej kaviarne a tak som začala utekať. Lenže to som robiť nemala, pretože som do niekoho narazila.
"Prepáč nevidela som ťa." zamumlala som a zdvihla hlavu k dotyčnému. "Michael?" zamračila som sa a prekvapene sa na neho pozrela. "Čo tu robíš? Ty ma sleduješ?!"
"Nie, prečo by som to robil? Študujem tu."
"Aj ja."
"Ja viem."
Hey guys!
Takže len dúfam, že sa vám páči :)
Vote a koment ;)
