"Tak prečo si včera potom povedala, že ma máš rada?" nechápavo sa na mňa pozrel.
"Pretože ty to nechápeš." zavrtela som hlavou. "Proste ma nechaj tak! Nehovor na mňa! Nepozeraj sa na mňa!" pozrela som sa na neho. "Ja ťa už viac nepoznám." šepla som a odišla som zo školy. Videla som ako Michael zostal šokovane stáť ale ja viem že som urobila správnu vec. Síce sa mi do oči tlačilo slzy ale viem že to tak má byť, že tak to je správné.
Keď s ním preruším kontakt bude to tak lepšie. On pôjde svojou cestou a ja to svojou. A každý si bude ziť svoj život. Tak to bude správné.
Hey guys!
Takže dnes som sa rozhodla, že tento príbeh nam bude pomaly končiť :)
Vote a koment 😉
