"Môžem si sadnúť?" pousmiala som sa a poukázala na posteľ.
"Uhm...jasné." usmial sa.
"J-ja...vlastne neviem, prečo t som. Čo tu vlastne robím, ale nechápem preč, prečo si to všetko robil? A nakoniec sa mi za to ospravedlníš?" pozrela som sa na neho a zavrtela hlavo.
"Pretože, mi prišlo ľúto všetko čo som ti za tie roky robil April. Ja viem, uvedomil som si to neskoro a to aj ľutujem, pretože ja sa nakoniec do teba zamilujem ale ty aj tak o to nebudeš javiť záujem, pretože viem, že to čo som ti robil mi nikdy neodpustíš." šepol.
"Michael, ja možno by som ti odpustila ale je to ho na mňa veľa. Všetko sa to tak zvrhlo." zamumlala som. "A možno nikdy nezabudnem na to čo si mi po tie roky robil, ako si mi ubližoval a urážal ma ale raz ti odpustím určite, len ne možno o pár mesiacov, nie hneď dnes alebo zajtra, pretože potrebujem čas." šepla som. Postavila som sa na odchod a prešla k dverám.
"Ďakujem." pousmial sa.
"Aj ja. Za všetko." usmiala som sa a odišla domov.
Hey guys!
Trocha kratšia ale písala som to v škole :D
Koment a Vote ;)
