Nikdy som neverila tomu, že mu niekedy odpustím. Ale stalo sa. V duchu som mu už odpustila, ale nedokážem mu to povedať do očí nedokážem to povedať jemu. Som srab na to aby som m odpustila. Možno som mu v mojom vnútri už dávno odpustila ale moje vysoké ego mi to nedovolí. Som moc hrdá na to, aby som mu to odpustila. Rozmýšľala som, že mu aj pošlem sms-ku, ale dohodli sme sa, že prestaneme aj s tým, že medzi sebou ukončíme všetky kontakty. Možno to je tak dobré, ale na druhej strane. Nebudem mať s ním už tie nezmyselné konverzácie.
Mobil som držala v ruke, že mu už napíšem, ale namiesto toho som ho hodila na zem a zaryla sa do postele. Zazvonil zvonček a ja som zbehla dolu k vchodovým dverám. Stál tam Ashton.
"Ahoj, čo t robíš?" pustila som ho dnu.
"Ja...Bola si s Mikeym?" pousmial sa a pozrel sa na mňa.
"Uhm...bola. Ale skôr ako mi začneš hovoriť, že aby som mu odpustila alebo čo, tak všetko sme si to vysvetlili a dohodli sa, že to necháme tak." usmiala som sa a spolu s ním som šla do kuchyne.
"Aha, fajn. Ja len, že sa mi zdal taký skleslý." sadol si na barovú stoličku a hlavu si podoprel rukou.
"Ja viem, som na tom podobne. Ale moje vysoké ego mi to proste nedovolí Ashton." zúfalo som sa na neho pozrela.
"S tým ti ja nepomôžem."
Hey guys!
Vyjadrite sa k novej časti prosím :)
Vote a koment ;)
