Justin Bieber - Less caring, more killing! [SK]

37.

Meno volajúceho: Justin

Trošku som sa zamračila, lebo som nevedela, čo mám robiť. Zdvihnúť? Nezdvihnúť?

Rýchlo som sa pozrela na Lucy, ktorá by mi možno pomohla v tejto trápnej situácií. Pokrčila ramenami a kývla hlavou na súhlas. Oľutujem to?

"Hm, áno?" Ozvala som sa.

"Kate. Neverím, že si mi zdvihla." Počula som mierny povzdych.

Prekrútila som očami. "Hovor než si to rozmyslím." Rozhodne som sa ho nebála.

"Ani neviem prečo ti volám. Chýbaš mi?" Kladol si otázku sám sebe a zasmial sa.

"O čo ti ide Justin? Pil si? Som ti až tak na posmech?" Zvýšila som hlas do mikrofónu.

Popravde nevyzeral byť tak opitý, ale hlas mal divný. Neviem opísať aký, ale trhal sa mu pri každom slove. Chýbal mi. Ale nebola som si istá, či je dobré s ním niečo mať.

"Kde si?" Ignoroval moje otázky.

"Doma. LA."

Nič nepovedal, len som počula šum. Zrušil.

Hodila som mobil vedľa na gauč a znechutene som sa pozerala vôkol seba. Načo mi volal aby zase vo mne vyvolal aj tie najhlbšie city k nemu aké som mala? Typický Justin.

S Lucy sme sa rozvalili na gauč a pozerali Na Vine Sú Hviezdy. Kiež by aj ja mám taký vzťah s Justinom. Taký skutočný. Začala som si aj s Johnnym. Ani neviem ako žije on. Nechcela som to vedieť. Popri premyšľaní som zaspala.

Zobudila som sa z hlučného búchania na dvere. Vedľa mňa neležal nikto. Buchot pokračoval. Kde je Lucy? Zľakla som sa tak som vybehla otvoriť dvere. Možno je to ona. Dokorán som otvorila vchodové dvere a pohľad sa mi naskytol na tú najkrajšiu tvár. "J-Justin?" koktala som.

"Ahoj." Nervózne sa mi pozdravil. On a nervózny?

"Odkiaľ vieš, že som tu?" Prekvapene som po ňom pozerala.

"Tvoja kamarátka. Lucy." Ja to dievča stiahnem z kože.

Nič som nepovedala. "Mohla by si na chvíľu?" spýtal sa. "Ale nie tu."

Prikývla som a obula sa. Kráčali sme popri domoch až ku kopcom, kde nikto nebol. Len my dvaja a naše myšlienky, ktoré nevedel ani jeden z nás vysloviť nahlas. "Viem. Bol som idiot. Ale zistil som, že nedokážem bez teba existovať. Spomienky sa mi vracajú späť a ľutujem to čo som ti povedal v nemocnici. Nemyslel som to tak. Nevedel som kto si a bol som zmätený. Vtedy keď som počul, že ťa uniesli," vydýchol a pozrel sa mi do očí " som myslel, že ťa už nikdy neuvidím a ta predstava bola neznesiteľná." Romantický Justin je späť. Videla som mu to v očiach, že to myslí vážne a úprimne.

"Justin. Ja-" nedopovedala som.

"Viem. Keď nechceš aby sme boli spolu, dobre pochopím a odídem. Navždy a ty si môžeš začať nový život a-" prerušil ma.

"Príliš veľa rozprávaš." Moje pery som priložila k jeho. Chýbali mi tie mäkké sladké Justinové pery, ktorými som sa nikdy nevedela nabažiť. Rukami si ma pritiahol bližšie k sebe. Prsty sa mi strácali v jeho jemných vlasoch. Začal jemne hýbať perami. Jazykom mi prešiel po spodnej pere a ja som mu pootvorila ústa. Jeho ruky putovali po mojom tele jedna radosť. Prstami mi dvíhal tričko. Spomenula som si, že sme vonku. Stopla som ho a odtiahla sa. Nič sme nepovedali. Nepotrebovalo to slová. Tých bolo dosť.

Sedeli sme spolu na gauči v objatí a boli ticho.
Treba k tomu niečo?

"Kate?" Oslovil ma.

Dvihla som hlavu a pozrela mu do čokoládových očí. "Áno?"

"Prepáč mi za všetko." Smutne povedal.

Usmiala som sa a pritiahla si ho bližšie k sebe. Pobozkala som ho. Jemu to nestačilo tak začal perami hýbať. Sedela som na ňom obkročmo.

"Bieber. Máme-" Otvorili sa dvere do korán. Stál v nich vyplašený Johnny. Ústa mal otovorené dokorán a len na nás zízal. "Problém." Vzdychol

Zahryzla som si do pery a Justin odkašľal.

Čo teraz?