Justin Bieber - Less caring, more killing! [SK]

24.

Ale pocítil som bolesť. Cítil som ako padám a vidím tmu. Prestal som vnímať.

Z pohladu Kate
Zobudila som sa v Lucynej izbe. Ona tu nebola. V hlave sa mi zobrazali spomienky na včerajšú noc. Rozhodla som sa zavolať Justinovi. Nedvíhal. Srať na to. Vstala som a išla do kuchyne. "Dobre ráno" pozdravila som sa. Zbadala som Lucy a Matta ako sa bozkávaju na kuchynskej linke. "Ehm, neruším?" zasmiala som sa. Odtrhli sa od seba a Lucy sa zahambene na mňa pozrela. "Ahoj Kate" povedali zborovo. Usmiala som sa a išla si pre jogurt do chladničky. Vybrala som lyžičku a sadla na gauč ako to mám vo zvyku. "Čo si spravila Stevenovi, že včera tak nasrane odchádzal domov?" zasmial sa Matt a sadol si ku mne. "Noo nechaj tak je to na dlho" povedala som potichu. Dojedla som a niekto mi zavolal. Čakala som že je to Justin ale bola to žena , ktorá predávala môj budúci byt. Skoro som naň zabudla. "Dobrý deň, prídte si pozrieť byt o 15:30. Budem tam" povedala. "Dobre, Ďakujem" povedala som a zrušila to. "Lucy? O pol 4 mám byť vo svojom byte. Môžeš?" Spýtala som sa jej. "Jasné" povedala mi. Dala som sa dokopy a zavolala Justinovi. Zase nedvíhal. Skusila som ešte raz. Nakoniec to zdvihol. "Justin prečo mi nedvíhaš, vieš ako som sa bála?!" povedala som s hnevom. "Ehm, tu Gorg. Justin práve leží v nemocnici a jeho stav sa zhoršuje. Ešte sa neprebral. Postrelili ho." povedal ticho. Spadol mi mobil z rúk a pozerala pred seba. V hlave sa mi premietali všetky naše spomienky a začala som plakať. Sklzla som sa po stene a stále mi z oči padali slzy. Po 15 minutách som sa kus ukludnila a zavolala Lucy. Všetko som jej vysletlila a zavolala aj pani ktorá mi prenajíma byt. Rychlo som vstala a do kabelky som zobrala nejake blbosti a zavolala Taxi. Vytočila som Justina. Nemám Gorgove číslo. "Áno?" ozval sa. "Som na ceste k vám. Prideš na letisko za 3 hod?" spytala som sa a čakala na jeho odpoveď. "Jasné budem tam". "Ďakujem, ahoj" povedala som a zrušila. Kupila som si letenku a už sedela v lietadle.

*o 3 hod.*

Pred letiskom už stál Gorg. Moja nálada bola na piču. Nemála som zaújem o nič. Len o Justina. Sadli sme si do auta. A zavalila ho otázkami. "Ehm ako sa to všetko stalo?". "No neviem či by nebolo lepšie keby ti to povedal Justin. No ak sa preberie." sklopil zrak a pozrel sa na mňa. Z očí mi vypadla slza. "Prosím, povedz mi to" prosila som. Chcela som to vedieť čím skôr. "Kate.." namietal. "Gorg, on mi to tak rýchlo nepovie!" zvýšila som hlas. "Dobre" povedal. "Ďakujem" šepla som. "Neviem to uplne presne, lebo mi volal aby sme prišli do Chicaga a aby sme zobral chalanov a zbrane. Došli sme a Justin nám povedal jeho plán ako zabiť Jacoba. Nemám tušenie kto to je. Dal nam pokiny a on sa zrejme dohodol s Jacobom na iné miesto jednania. My sme išli za nimi. Boli sme v nejakom sklade keď v tom Justin zakričal a začalo sa strielať. Ale prišli Jacobovi poskoci a začali aj oni stirelať. Jeden strelil Justina." prehovoril. Ja som ledva dýchala keď som to počula. Nič som nepovedala. Došli sme do nemocnice a ja som s Gorgom išli k Justinovej izbe. Videla som ho cez okienko. Z očí mi vyšli slzy a nechceli prestaň. Sadla som si na stoličku a plakala. Gorg ma objal a ja som mu objatie opätovala. Nikdy mi nebolo horšie. Začalo niečo pípať. Gorg sa postavil a otvoril dvere do Justinovej izby. "Pomoc!" kričal. Zlakla som sa a tak som sa postavila a nevedela som čo mám robiť. Kým som sa spamätala, doktori už brali Justina do sály. "Preboha" šepla som. "Neboj, on je silný" usmial sa na mňa Gorg a dodal mi kúsok nádeje.

*o 2 hodiny*

Sedela som na stoličke, uplakaná a hladá. Cítila som sa slabo. Ako keby som mala umrieť. Vedla mňa sedel unavený Gorg. Myslím že spal. "Ahoj-te" do čakarne vošiel nejaký chalan. Vysoký asi meter 80, vlasy kratké a špinavý blond a hnedé oči. Nevyzeral najhoršie. Na jeho prenikavý hlas sa zobudil Gorg. "Ahoj" povedal mu. Chalan na mňa dvihol obočie a pozrel na Gorga. "Ehm, prepáčte. Kate toto je Johnny. Člen našeho gangu a kamoš zároveň. Johnny toto je Kate, Justinová priatelka" predstavil nás. "Aha, tak Ahoj" usmial sa na mňa tak sladko, že som sa musela aj ja. Podal mi ruku a ja som sa mu pozravila. "Ako dlho ste tu?" spytal sa nás. "3 hodiny" povedala som a prehrabla si vlasy. Z dverí vyšiel doktor. Tvár mal neutrálnu ako vždy. Takže Justinov stav nešlo vyčítať. Vstali sme a Gorg sa spýtal. "Ako je na tom?". "Ehm, Je na tom ...

Ták a je tu ďaľšia časť ^^ Ak sa vám páčilo alebo chcete aby som niečo zmenila píšte do komentov a dajte VOTE. Ďakujem ste super :3