Justin Bieber - Less caring, more killing! [SK]

36.

Sedeli sme na gauči a popíjali zelený čaj. Okolo mňa, bolo všetko rovnaké ako pred mojim zmiznutím. Dve milujúce tvár po mne pozerali a čakali moje vysvetlenie. Boli v kľude, za čo som bola vďačná. "Uniesol ma jeden gang mimo mesta. Už tu dávno nebývajú. Utiekla som." Odpila som dúšok teplého čaju aby som zapila moje klamstvá. Nedokázala som povedať, že to bol Justin. "Sme radi, že si doma Kate. Keď nájdem tých-" Nedokončil môj ocko. "Neboj sa. Už sú preč a nevrátia sa. Nikdy." Usmiala som sa ale falošne. Dobre som vedela, že sú stále v tomto meste. Hlavne Justin, ktorý len tak nezmizne z mesta a hlavne z mojej hlavy.

"Kde je Jack?" Poobzerala som sa vôkol seba aby som videla svojho hnedovlasého strapatého brata.

"Dali sme ho do inej školy. Nieje v štátoch. Je u tety vo Ottawe." Usmiala sa mama.

"Čo sa stalo?" Vyzvedala som. Nešlo mi to do hlavy.

"Spravil neplechu tu sj v škole. Je to tak lepšie. Je tam dočasne."

Dokončili sme konverzáciu o Jackovi a o mojom únose a ja som šla do svojej izby. Otvorila som drevené dvere a v momente ma oviala vôňa ruží, ktorá patrila mojej izbe. Pohľad mi padol na upratanú izbu, fotky, poličky, knihy, všetko čo v nej bolo. Zahrialo ma pri srdci. Spomienky v tom hrali veľkú rolu. Sadla som si na postel a rozmýšľala som čo ďalej so svojim životom. Nemala som tušenia. Život s Justinom mi priniesol iný pohľad na svet ako mám teraz. Nebaví ma sedieť doma a čítať knihy, ktoré som milovala. Chodiť vonku a robiť hluk a mať srandu s rovesníkmi. Rysovať si sny, ktoré som chcela. Nemala som chuť sa venovať tejto ceste. Starým záľubám. Nevedela som, čo to má znamenať, ale vedela som, že ma niečo ťahá k Justinovmu životu. Adrenalin.

Z pohľadu Justina

Prsty mi tancujú po stole a ja ledva vnímam. Myšlienky mi utekajú ku Kate. Nemôžem sa ich zbaviť. "Bieber, vstávaj. Treba ísť niečo doriešiť." Gorg prehovoril dosť vážne. Prekrútil som očami. "Netreba nič."

Zasmial sa. "Zabudol si? Na Kate? Na tých chujov ktorý ju tam zavreli?"

"Ako by som mohol." Zašepkal som skorej sám pre seba.

"Tak pome." Zobral si bundu a otvoril dvere. Dvihol som si svoje spadnuté nohavice spopod zadku a obul obľubené Supry. Následoval som Gorga. Sadli sme do nášho Ranger Roveru a vyrazili sme na neznáme miesto, kde bola Kate s tým pajacom.

Vystúpili sme z auta a rozhliadli sa vôkol seba. Stará sivá budova tam stála presne ako včera. Do rúk som chytil zbraň a pevne ju stisol. Preglgol som guču slín a myknutím hlavou, som Gorgovi naznačil aby sme vystúpili.

Potichu sme sa približovali do zadného vchodu, odkiaľ sme sa dostali včera, s Kate. To dievča mi nedá pokoj. Myšlienky som presunul na tmavú chodbu, ktorou sme opatrne prechádzali. Všade bolo ticho. Nikde nikoho. Začínal som mať z toho zlý pocit. Gorg stál za mnou a nič nehovoril. Zmiešané pocity prerušil výstrel, ktorý nás našťastie minul. V momente sme sa skrčili a zbraň dali pred seba. Zase nikto. "Je tu niekto?!" Hnev zo mňa srčal jedna radosť. "Pozrime sa. Starý známy, Biebs." Hlas sa mi zdal povedomý, ale nevedel som si ho rýchlo prirovnať k danej osobe, ktorej patril. "Kto si?! Okamžite sa ukáž inak-"

"Inak?." Celý vyškerený chlap kráčal dolu schodmi a nevychovane ma prerušil.

"Jaxon?" Zbraň mi skoro spadla na zem. Môj brat, proti mne? "Prečo si ma nazval starý známy?!" Prekvapený som bol až po uši.

"Povedzme, že braček sa to nazvať nedá. Uhm, prepáč že som ti práve zlomil sediečko." Hodil na mňa puppy face. Začínal ma vytáčať. "Čo chceš?!" sykol som pomedzi zuby. Sarchasticky sa zasmial. "Nič. Už mám čo som chcel. Čakal som kedy sa objavíš. Po tých rokoch."

"Som tu. Čo chceš?" Odmerane som na neho pozeral.

"Službu. Potrebujem zabiť pár parchantov. Ak nie, moji zabijú teba." Zasmial sa.

"Nebudem nikoho zabíjať keď nemám dobrý dôvod a už vôbec nie pre teba."

"Ou, niekto nám tu zmäkol. Že by kvoli nej? Tej suke?"

Nasral ma. Rozbehol som sa oproti nemu a chcel som ho chytiť pod krk ale jeho gorily ma sotili na zem. "Nabudúce Justin, rozmýšľaj." Žmurkol a luskol prstom pre svojich poskokov na odchod. Ležal som na studenej zemi ako zmyslov zbavený.

Z pohľadu Kate

Celý deň posadnutá vlastnými myšlienkami sa mi prestávalo páčiť. Rozhodla som sa ísť za Lucy. Chýbala mi. Nachystaná som sa rozhodla odísť z domu. Medzitým som uistila mojich rodičov, že idem len k nej. Kráčala som po známych uliciach a zabočila som k domu Lucy. Zaklopala som a hneď sa mi poskytol výhľad na Lucynu usmievavú tvár. "Kate!" Objala ma. Ledva som dýchla, ale bolo to príjemné. Jej hrejivé objatia mi vždy vyčarili úsmev na tvári. "Rada ťa vidím." odtiahla sa a usmiala. 

"Aj ja teba." 

"Poď ďalej." Pozvala ma do svojho domu. Nič sa nezmenilo. Ani spomienky na noc, ktorú som si tu odžila spolu so Stevenom. Ani na to nejdem radšej myslieť. "Kde je Matt?" Vyzvedala som.

"Išiel pozrieť svoju mamu na Floridu." 

Prikývla som.

"Chceš sa vôbec rozprávať o tom, čo sa stalo?" Zahľadela sa mi do očí. Kývla som na súhlas, že nie. Nebola som pripravená s niekým o tom čo sa stalo rozprávať. Jedine s Joeom. Ktorý je odo mňa ďaleko. "Lucy? Musím ti niečo povedať. Zvažujem jednú vec a to, že chcem začať nový život. Chcem sa presťahovať, študovať niekde mimo tohto štátu. Chápeš ma?" 

Zosmutnela. "Prečo?"

"Lebo je tu veľa záťaže. Spomienok. Do školy ma ani nezoberú a proste nieje mi tu dobre." Skleslo som jej povedala. Žiaden náznak úsmevu na jej tvári nebol. Len si ma pritiahla a znovu silno objala. Nič som nepovedala. Zazvonil mi mobil. Chytila som ho do rúk a pozrela sa na displej. Meno volajúceho:

Tak, viem viem. Celom o ničom časť. Ale nebojte sa. Musela som sa nejak odkopnúť. Už to bude lepšie. Užívajte prázdniny <3