Kellyne narodeniny boli úžasné. Boli sme spolu celý deň, iba my traja. V zoo, na pláži, na zmrzline, dokonca nás Patrick vzal aj na večeru. A keď už sme Kelly unavenú uložili o deviatej do postele, pobrali sme sa von iba my dvaja. Najskôr sa iba prejsť na pláž a potom sme zablúdili na nejaký ten čas aj do centra. Patrick ma musel dlho prehovárať, aby som sa nechala zaviesť do niekoľkých nočných klubov, no v každom sme pobudli iba chvíľu. Keď sme sa zastavili v poslednom z nich, sánka mi spadla snáď až na zem. Ocitli sme sa uprostred tanečnej súťaže, kde výhra neexistovala. Šlo proste o tanec ako taký, o to, čo ľudia predvedú a čo dokážu. Teda, tak mi to vysvetlil Patrick.
„Ako to, že poznáš takéto miesta? Veď máš byť slušný pán podnikateľ v obleku, keby som ťa stretla tu, myslela by som si, že si nejaký pouličný tanečník." Vyjavene som krútila hlavou. Patrick sa iba zasmial.
„A kto vravel, že ním nie som?" zodvihol jedno obočie, avšak skôr, ako som mu stihla odpovedať, už ho niekto, koho som nepoznala, ťahal medzi tancujúcich ľudí. Na chvíľu som ho stratila z dohľadu, pretože ho obklopil doslova dav ľudí, no zrazu začali všetci ustupovať a vytvorili provizórny kruh. Uprostred kruhu zostali stáť iba dvaja ľudia, musela som ale prísť bližšie, aby som zistila, kto to je. Jedným z nich bol ten chlapec – alebo to možno bol chlap, to netuším, vyzeral tak na dvadsať – ktorý Patricka zatiahol na parket a druhým bol práve Patrick. Chvíľu sa iba o niečo rozprávali, no cez hudbu som videla iba ich otvárajúce sa ústa a zbesilé gestikulovanie.
„Tak fajn decká, máme tu ďalší battle! Dnes sa tu rozhodol ukázať aj náš stratený chlapec! Tak uhnite z toho parketu, nech nám ukáže, či ešte nezabudol tancovať!" kričal DJ do mikrofónu a ľudia začali ustupovať ešte viac. Tanečný parket zaliala voda, ktorú po sebe už veselo striekali Patrick a ten neznámy. Na chvíľu nastalo ticho, než sa z reprákov ozvala hudba, ktorá otriasala ešte aj zemou pod nohami. Pretláčala som sa pomedzi ľudí, aby som videla lepšie na dvojicu tancujúcich chlapcov. Niekto zakričal „Tyler!", z čoho som usúdila, že je to asi meno neznámeho. Spustilo to jasot ľudí. Tyler sa rozbehol k Patrickovi, ktorý si v mihu oka kľakol a zakrútil sa, nechávajúc vodu striekať všade naokolo, zatiaľ čo Tyler vyskočil do salta a dopadol za ním. Ľudia spustili ešte väčší krik a Tyler začal tancovať. Patrick ho sledoval, miestami doplňoval jeho tanec svojimi kreáciami, ktoré nútili ľudí jasať čím ďalej tým viac. Tyler zakončil svoje číslo skokom z DJského pultu a s rukami na rozkroku sa postavil zo zeme.
Ľudia zajasali, Patrick pobavene prikývol, niečo mu zakričal a kopol vodu jeho smerom. Znova sa spustil krik, keď začal tancovať tentoraz on. So zatajeným dychom som ho sledovala a nedokázala uveriť tomu, čo som mala priamo pred očami. Bol jednoducho úžasný. Svojim tancom Tylera urážal, čo sa ľuďom počuteľne páčilo. Obaja predvádzali tanečné triky, ktoré odporovali všetkým zákonom gravitácie a v podstate akejkoľvek fyziky, a striekajúca voda tomu ešte dodávala, už tak neuveriteľnú atmosféru. Na záver sa však Patrick zavesil na tyče visiace zo stropu a vyzliekol sa z trička*. Na zem dopadol za hlasných ovácií a Tylerovho krútenia hlavou, po očividne prehranom súboji.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ľudia sa zbehli okolo jasného víťaza. Ja som si sadla k baru a pozorovala jeho šťastný výraz, ktorý ma čoraz viac presvedčoval o jeho láske k tancu. Po chvíli pribehol ku mne, stále bez trička a úplne mokrý.
„Nie!" skríkla som, no už bolo neskoro, pretože ma zodvihol do náruče a zovrel v objatí.
„To si urobil naschvál." Odula som spodnú peru a prezrela si svoje mokré oblečenie.
„No nevrav, ja som bol v tom, že to bola iba nehoda." Pokrútil hlavou v hranom prekvapení. Avšak smiech ho prešiel, keď dostal po hlave.
„A to bolo za čo?" zamračil sa, zatiaľ čo si rukou prechádzal po mieste, kde som ho udrela.
„Ja vlastne ani neviem." Zasmiala som sa, vzala jeho tvár do dlaní a pobozkala ho. „Ale bol si úžasný." Zašepkala som mu do pier.
***
„Prečo stratený chlapec?" spytovala som sa cestou domov.
„Uhm, no, vždy keď som sa tam objavil, tak som si jednoducho odtancoval nejaký ten battle a potom zmizol. A najbližší týždeň o mne ani nevedeli. Tak ma začali volať stratený chlapec, pretože som sa im vždy stratil." Pokrčil ramenami a pobavene sa uškrnul.
„Ja by som ťa potom skôr pomenovala záhadný chlapec. Nevyzerali, že by vedeli čo len ako sa voláš." Nadvihla som obočie a zachechtala sa.
„Veď ani nevedia. Keby ma poznali, nevzali by ma." Pokrčil ramenami.
„Prečo nie?" zamračila som sa a preplietla si s ním prsty.
„Pretože sú to všetko tanečníci z ulíc, ktorí sa na ulici naučili všetko čo vedia. Aj ja som síce zo začiatku tancoval iba v uliciach, ale aj tak som iný ako oni. Jednoducho by ma nevzali."
„To si nemyslím." Namietla som a zastala pred ním. „Bola som tam síce prvý krát, ale viem, že tým ľuďom nejde o to kto si, či odkiaľ pochádzaš. Ide o to čo dokážeš a čo máš v sebe. Nepomôže ti dobré meno alebo slávny príbuzní či kamaráti. Všetko čo chceš si musíš vydobyť. Tancom." Usmiala som sa. Chvíľu na ma iba ticho pozoroval, no potom neveriacky pokrútil hlavou.
„Ako to, že do toho tak vidíš, keď si tam bola iba chvíľu? Nerozumiem tomu, že tak ľahko dokážeš porozumieť ľuďom, ktorých ani nepoznáš."
„Musíš vedieť vnímať svoje okolie. Keď nikto nevníma teba, naučíš sa vnímať ty iných, pretože osobne sa nerozprávaš s nikým." Mykla som plecami a zatiahla ho za ruku, aby sme pokračovali v ceste.
________________________________________
Čaute lásky moje úžasné najkrajšie, milujem Vás a nestíham, takže dneska Vám toho asi moc nepoviem :'D sou, Hope U Like It <3 ILYSM <3
