Škola nás odcudzila

9

Povedali sme Ericovi a Maddie všetko, čo sme s Clarkom doteraz zažili a taktiež aj o tej knihe, čo našla Stefanie v školskej knižnici. Eric sa čudoval, že v takejto knižnici bývajú takéto knihy, ale zatiaľ to nepokladal za dôležité.

,,Môžu to brať ako obyčajnú fantasy alebo dokumentárnu knihu," hovoril. ,,Ale je pravda, že na to netreba zabúdať. Kto vie? Možno to je dôležité."

,,Nepríde ti dôležité, že niekto z našej školy o tých schopnostiach vie?" Cris nadvihol pravé obočie a založil si ruky na prsiach.

,,Nie. Nepríde mi dôležité sa tým teraz zaoberať, keď máme vážnejšie veci, ako napríklad Martin Clark."

Až teraz, keď sa na seba tak pozerali mi došlo, akí sú si podobní. Vlasy mali takmer rovnakej farby, rysy tváre tiež skoro rovnaké, vypadali ako dvojčatá. Veľa toho zdedili po ich matke. A aj keď som Erica raz porovnávala s otcom, zistila som, že po ňom nemá nič. Maximálne podobu od pása dole, aj to si myslím, že Erica Boh obdaril viac.

Okej, našťastie na toto nik nereagoval, takže sa môžeme vyhnúť trapasu.

,,Fajn, takže čo s tým?" prerušila som ich hádku.

,,Clark hovoril, že sa máte ešte stretnúť. Stačí to stretko dohodnúť," povedal Eric. ,,Pôjdeme tam samozrejme my traja," otočil sa ku mne a Crisovi, ,,a potom zistíme definitívne, o čo mu ide-"

,,Napriek tomu, že to už v celku vieme?" skočil mu do reči Cristián.

,,Áno, napriek tomu."

,,Počujte ľudia, nemali by sme Melanie práveže od neho držať čo najďalej?" navrhol Kevin. Hej, to sa mi zdá ako dobrý nápad.

,,No, môžme. Hej, to je dobrá myšlienka. Dík Kev," uškrnul sa. ,,Keďže nepovedal presný dátum toho stretnutia, hocikedy ho môžme s Crisom prekvapiť a pozhovárať sa ako starí známi."

,,Okej, hocikedy okrem pondelkov a stried. A niekedy aj piatkov," namietol Cris.

,,Čo sa deje pondelky, stredy a piatky?"

,,Mávam tréningy," povedal Cris. Eric naňho prekvapene pozrel, tak mu to Cris vysvetlil, ,,Hrám lakros."

,,To je vlastne čo?" spýtala sa Maddie.

,,Niečo ako futbal," povedal Kevin.

,,Alebo florbal," dodala Stef.

,,Tiež mi to pripomína ragby," nakoniec som sa ozvala aj ja.

Cris na nás trochu pobúrene zazeral. Boh vie, čo sa mu honí hlavou. A vie to aj Eric. Čuš Izi.

,,Lakros je... no, akoby som to tak jednoducho vysvetlil... Je to hra, kde používaš sieťové palice, do ktorých sa chytá lopta, ktorú treba odpáliť do bránky. A s tým ragby to Mel postrehla, je to taká dosť násilná hra. Minule museli zdravotníci ošetrovať zdravotníka, lebo niekto nešťastne napálil loptičku do jeho hlavy."

,,Koľkokrát si už bol kvôli tomu v nemocnici ty?"

,,Vieš Maddie, sme tu asi mesiac a pol. Nemal som moc šancu sa ukázať."

,,Počkaj, tomuto nerozumiem. Ako to, že ste všetci v tom istom ročníku, keď je medzi vami aj dvojročný vekový rozdiel?"

,,Na minulej výške to nevyšlo, tak sme sa rozhodli nastúpiť všetci do toho istého ročníka tu. Máme tak väčšinu hodín a prednášok spolu, takže môžme na seba dozerať. Hlavne teraz, keď sa tu objavil Clark, sa nám to celkom hodí."

,,Aha. Okej, chápem," prikývla Maddie.

Prišlo mi, že sa Maddie dosť zmenila za tie tri roky, čo sme sa vídali maximálne cez Skype. Veľmi opeknela a hlavne dospela. Keď sa na teba pozrela, cítil si z nej dospelú zrelú ženu, ktorá možno len vypadá ako anjelik, dokázala by ťa presvedčiť jedinou vetou zakončenou jej vrelým úsmevom. Neviem, čo tam s ňou Eric spravil, ale nevyčítala som mu to. Táto nová Maddie sa mi začína páčiť.

Keď už hovorím o zmenách, Eric je tiež iný. Iný ako postavou, tak aj správaním. Nabral svalovej hmoty, nosí nový zostrih vlasov (čo mu mimochodom sekne) a napriek tomu, že pokiaľ sa dá, nosí staré obnosené tepláky, vyzerá skvelo. Taktiež už nejedná tak spontánne, ako kedysi. Príde mi, že si vždy najprv rozmyslí, čo povie, až potom otvorí ústa. Jeho pohľad by dokázal roztopiť ľadovú sochu, dokázal by rozlomiť ľadovec, zabiť hocikoho, kto by sa mu postavil do cesty.

Každopádne, im dvom Aljaška prospela. Nie je to miestom, štátom. Jednoducho začali tam vnímať svet inak. Aspoň to si myslím.

Nebodaj aj ty chceš ísť na Aljašku? Možno by si si cestou vyzdvihla dospelosť a rozum, štipľavo poznamenala Izi v mojej hlave. Hej, možno by si tam aj ty našla niečo potrebné. Napríklad zmysel pre humor.

Cris sa uchechtol. Zase počúvaš moje súkromné rozhovory s podvedomím? spýtala som sa ho telepaticky.

,,Nie. Toto bola fakt náhoda, sorry... Ale ako si ju zhodila!" ďalej sa smial. Poslednú vetu už povedal nahlas.

,,Zavri hubu Cris," otrávene som po ňom štekla. Stefanie, Kevin a Maddie na nás udivene pozerali. Eric to v celku ignoroval. Určite si ten rozhovor s Izi aj s Crisom vypočul, ale prišlo mu zbytočné sa do toho pliesť.

,,Cris, nemáš dôležitejšie veci na práci, než otravovať Melanie?" spýtal sa ho Eric.

Cris neodpovedal. Pozrel Ericovi do očí a o krok cúvol. Stále na Erica sarkasticky zazeral.

,,Chlapci? Mohli by sme sa na chvíľu porozprávať?" nedalo mi to, musela som zistiť, čo sa deje. Takíto nikdy pred tým neboli. Pozrela som na ostatných a ospravedlňujúco sa na nich usmiala. Pochopili a opustili miestnosť.

Pozrela som na chalanov so založenými rukami. ,,Čo to s vami dopekla je?"

Pozreli sa na seba a chvíľu tak ostali. Dohadovali sa telepaticky. Určite vedia niečo, čo ja nie.

,,Čo je s nami?" začal prvý Cris. Venovala som mu pohľad a prikývla. ,,Čo by malo byť? Dnes sme sa videli po dlhej dobe, sme v pohode."

,,Ale takto sa nesprávajú ľudia, ktorí sa vidia po tak dlhej dobe. Takto sa chovajú ľudia, ktorí sa pohádali a-"

,,Nič sa nedeje Melanie," Eric sa ma snažil ubezpečiť.

,,Hm, vážne? Preto po sebe hádžete vražedné pohľady, odkedy sme sem prišli? Chalani, ak mi niečo tajíte-"

,,Nič ti netajíme," prerušili ma obaja naraz. A hádajte, čo potom urobili? Hnusne sa na seba pozreli!

,,Poznám, keď mi niekto klame," dívala som sa na nich s chuťou obom vraziť. Ešte dnes ráno som s Ericom v pohode telefonovala a ešte pred pár hodinami som sa s Cristiánom normálne bavila. Čo sa to s nimi sakra deje?! ,,Takže mi to poviete teraz hneď alebo zajtra. Ja byť vami si riadne premyslím, čo mi poviete. Ja byť vami, poviem pravdu, lebo ak nie, budete mať desať sekúnd na opravenie sa a ďalších päť na útek, pokiaľ budete klamať. Teraz, ak dovolíte, idem pre Stef a Kevina a vraciame sa na koľaj. Poviem Maddie, nech sa zabýva a s vami dvoma sa zaoberať nejdem. LEBO OČIVIDNE MI TO TERAZ NEPLÁNUJETE POVEDAŤ," s týmito slovami som sa postavila a vydala za ostatnými. Potom sme v pokoji došli až ku škole a išli na izby. Kevinovi som povedala, že sa asi chvíľu Cris zdrží, takže bol v pohode a viac sa nepýtal.