15. kapitola

230 21 4
                                    

"Čo si to povedala? Zopakuj to ešte raz."
"Haha. Milujem ťa." usmievala sa na mňa.
"Zopakuj to."
"M.I.L.U.J.E.M. Ť.A." dala mi jemný bozk na pery.
"Neverím tomu. Mne sa asi sníva." krútil som hlavou.
"Nesníva sa ti to. Je to pravda."

Z pohľadu Minah

Sehun-ovi som asi milónkrát musela povedať, že ho milujem. Bol strašne zlatý, ako tomu nechcel uveriť. Stále som mu sedela na nohách a on mi šepkal to, ako som mu chýbala. Ach. Keby sme takto mohli ostať do konca života, ale nie, život má s nami iné plány, no ak pod pojmom život myslíme Krisa.
"Minah?"
"Hmm?"
"Deje sa niečo?" pozrela som sa na neho a usmiala.
"Nie, všetko je v najlepšiom poriadku."
"Si si naozaj istá?" pozrel sa na mňa s obavou v očiach.
"Nikdy som si nebola istejšia."
"Tak to je potom dobre."
"Haha. Sehunie?"
"Áno?"
"Pamätáš sa na náš prvý deň v tomto byte?"
"Ako by som mohol zabudnúť?" uškrnul sa. "Také divadlo tu nikdy predtým nemali." smial sa.
"Ale no táák. Nebolo to až tak zlé."
"Že nie? Susedia sa prišli najprv sťažovať na krik a hluk a na druhý deň na hlasné vzdychy." začervenala som sa až po päty.
"Joooooj. Prečo mi to robíš?" hrala som urazenú.
"No predtým sa ti páčilo to čo som ti robil."
"Sehun!" udrela som ho po hrudi celá v rozpakoch od hamby.
"Čo je? Azda sa teraz hambíš?!" pozrela som dole.
"Ja tomu neverím. Toto je historický okamih. Song Minah je zahambená." smial sa.
"Prestaň si ma už doberať."
"Dobre, dobre, ale priznaj to, že to bol najlepší deň tvojho života."
"Nikdy!" povedala som a postavila sa k odchodu.
"No tak Minah." chytil ma za ruku.
"Nechaj ma. Odchádzam."
"Nikam nejdeš!" povedal prísne." otočila som sa k nemu.
"Nebudeš mi hovoriť čo mám ro..." prerušil moje slová bozkom. Snažila som sa odtiahnuť, no on si ma pritiahol k sebe ešte bližšie. Najprv som sa tomu bránila, no nakoniec som mu začala bozky opätovať. Bozkávajúc sme prešli až do spálne kde......myslím si, že všetci vieme ako to pokračovalo.

Zobudila som sa okolo 4 ráno, pozrela som vedľa seba na spiaceho Sehuna a usmiala som sa. Môj úsmev hneď opadol ako som si spomenula na Krisa.

Flashback

"Kris! Nechaj nás na pokoji! To nie je moja vina, že sa moji rodičia rozhodli takto a ja Sehuna milujem, takže ho neopustím."
"Nie?! To si vážne myslíš?! Nikdy vás nenechám aby ste boli šťastný! Ak ťa nemôžem mať ja, tak ťa nebude mať ani on!"
"To je choré Kris! Daj sa liečiť! Ty nie si normálny!"
"Toto je tvoja posledná možnosť Minah. Daj zbohom Sehun-ovi a nikomu sa nič nestane, no ak s ním ostaneš očakávaj následky. Jeden z vás nakoniec aj tak umrie.Myslím si, že to bude Sehun, keďže ťa chcem, len pre seba." smial sa ako zmyslov zbavený.
"Ak ho opustím , tak sa mu nič nestane?"
"Presne tak."
"Dobre, ale daj mi s ním ešte jednu noc. Prosím."
"Dobre, jedna noc. Nič viac." s týmito slovami odišiel.

End of flashback

Pohladkala som Sehuna po tvári, vlasy mu prehrabla prstami a objala ho. Toto je poslednýkrát čo sme spolu. Stiekla mi osamelá slza po tváry. Nadýchla som sa jeho vône a postavila sa. Obliekla som sa, vzala papier a pero a začala písať.

Drahý Sehun,
Milujem ťa a nikdy ťa neprestanem milovať, ale kvôli tvojej bezpečnosti ťa musím opustiť. Budeš mi veľmi chýbať láska. Nerob si o mňa starosti ja sa o seba postarám. Všetko čo pre teba môžem urobiť je to, že ťa opustím. Nezabúdaj jesť a chodiť do školy (kvapla mi slza na papier) buď dobrým učiteľom. Och a ešte povedz dievčatám, že som v poriadku a mám sa skvelo.
Milujem ťa nadovšetko.
Navždy budeš v mojom srdci.

Minah❤

Položila som zložený papier na stôl a vošla do spálne. Poutierala som si slzy a usmiala sa. Sadla som si k nemu na posteľ, odhrnula mu vlasy z čela a dala mu posledný bozk.
"Zbohom." zašepkala som a s plačom vyšla potichu z bytu. Práve som opustila lásku svojho života.

My Fiance Is My Teacherحيث تعيش القصص. اكتشف الآن