Z pohľadu Sehuna
Po tom čo odišla Minah s Layom som stál ako obarený. Ako mi to mohla urobiť?! Prečo mi to urobila. Otočil som sa a šiel domov. Doma som sa zvalil na pohovku, zavrel oči a spomínal.
Flashback
Mal som 19. Moji rodičia a rodičia Minah uzavreli kontrakt a teraz sme zasnúbení. Minah to nenávidí no ja som šťastný. Už roky Minah tajne milujem no ona to nevie. Dozvie sa to až vtedy keď si budem istý tým, že aj ona miluje mňa. Moji kamaráti sa ma pýtajú, že čo na nej vidím. Podľa mňa sú slepí. Minah je to najkrajšie a najmilšie dievča na svete. Hoci sa vie aj rozohniť. S Minah bývame spolu už mesiac no ona sa so mnou skoro vôbec nerozpráva.
"Minah večera." zakričal so z kuchyne. Prišla ku mne, zobrala si tanier a šla do svojej izby.
"Dobrú chuť." zamrmlal som si popod nos a začal jesť.
End of flashback
Pousmial som sa nad tou spomienkou. Vtedy sme spolu bývali a videl som ju smiať sa s kamarátmi. Hoci sa na mňa nikdy neusmiala jej úsmev som miloval. Dnes sa usmievala na Laya. Ako mohla? Ako mohol on?!
Flashback
"Ya! Minah! Čo to má znamenať?!" skríkol som. Otočili sme sa ku mne a vedľa nej stál Lay - môj najlepší priateľ.
"Čo?" spýtala sa.
"Kto je to?!"
"Som Lay. Minahin priateľ." povedal a objal ju odzadu.
"Nie! Ty si moja!" skríkol som.
"Nie! Som Layova! Nie som tvoja."
"Baby poď ideme domov." povedal Lay. Chytil ju za ruku a ťahal ju preč. Otočila sa.
"Prajem ti pekný deň Oh Sehun." povedala a šli s Layom ruka v ruke preč. Vtedy sa moje srdce roztrieštilo na milióny malých kúskov. Mne sa snáď sníva. Ona a Lay? Prečo? Prečo mi to spravila?
End of flashback
Vstal som zo sedačky, chytil najbližšiu stoličku a hodil ju o stenu. Za ňou nasledoval sklenený konferečný stolík a ptom váza. Rozbíjal som všetko čo som mal po ruke. Oprel som sa o stenu a zosunul sa na zem. Chytil som sa za hlavu a po líci mi stiekla slza. Rýchlo som ju zotrel. Pozrel som sa na svoje ruky. Boli celé dorezané no na tom nezáležalo. Oprel som hlavuo stenu a nechal slzy voľne tiecť. Nikdy som neplakal no teraz som sa tomu nedokázal ubrániť. Zlomila ma ako nikto predtým. Ale milujem ju a budem o ňu bojovať. Sľubujem, že ju získam späť.
Z pohľadu Minah
Kara je strašná. Už týždeň za mnou behá kôli Layovi. Nemám na to nervy.
"Minah, Minah. Kedy sa stretnem s Layom?" prišla ku mne vysmiata Kara a triasla so mnou.
"Pusti ma. A nestretneš sa s ním."
"Ale ja chcem spoznať tvoju novú lásku."
"On nie je moja láska."
"Ale je. Veď tvoje srdce robí buch, buch, buch."
"Áno, ale ja, ja...." skočila mi do reči.
"Nie, nie ne! Nemysli na Sehun-a. Jemu to neublíži."
"Ty si ho nevidela a nevieš čo robí. Celý týždeň sa ku mne správa pekne. Dokonca mi tajne dal do skrinky obed. V to ráno som sa sťažovala, že som si zabudla obed."
"Ale to nič neznamená. Miluješ ho?"
"Nie! Ale je smutný."
"Chlapi vedia veľmi dobre skrývať emócie."
"Sehun nie. Vždy viem ako sa cíti. Možno ľudia okolo neho si to nevšimnú, ale ja som s nim žila rok a pol. Viem kedy je smutný, šťastný, nahnevaný, natešený.... Proste to viem."
"Nechaj ho tak. Ži si svoj život. Podľa toho čo viem o Sehun-ovi je to strašný hajzel. A to čo som si zistila o Lay-ovi ma len utvrdilo v tom, že je pre teba ten pravý."
"Nepleť sem Lay-a keď rozprávame o Sehun-ovi!" kričala som.
"Prečo po mne kričíš?"
"Ja som nechcela. Ja, ja sa bojím."
"Čoho?"
"Že, že si po mňa príde."
"Sehun? Prečo?"
"Vieš, že je schopný všetkého."
"Áno. Ale nepríde si po teba. To by ti neurobil."
"Prečo?"
"Lebo on ťa...." prerušil ju zvonček. Šla som otvoriť dvere. Stál tam Lay.
"YiXing?"
"Minah."
"Čo tu robíš?"
"Ja som sa ťa prišiel spýtať, či by si nešla s nami von?"
"Nami?"
"So mnou a mojimi kamarátmi." nestihla som odpovedať lebo pribehla Kara.
"Ó môj Bože. Ty si Minah-ina nová láska. Chcem čo najskôr neter." to je ale hlupaňa.
