That girl is mine [HP Fanfiction]

28. Môj brat hrdina

„Táto škola nie je holubník, pán Lupin!" začala Minerva McGonagallová a zamračila sa na Teddyho. „Ako si to predstavujete, že sem len tak prídete a začnete bitku s profesorom Woodom mladším!"

„Veľmi jednoducho, pani riaditeľka!" Teddy vyskočil na nohy. „Obťažoval moju sestru. Ten parchant ju obchytkával a chcel ju pobozkať. Čo som tam mal len tak stáť a pozerať sa na to? Ona to nechcela! Zabijem ho, prisahám, že ho zabijem!"

„Po kom to ten tvoj syn má? Ty si sa nezvykol biť, Lupin," uškrnul sa obraz Severusa Snapa.

„Ticho, Severus! Sadnite si, Lupin!" prikázala mu riaditeľka a pery sa jej spojili do úzkej čiarky. „Je to pravda, slečna Lupinová?"

Andromeda potlačila slzy a prikývla.

„Wood, máte výpoveď!" otočila sa riaditeľka na Simona.

„Čože?"

„Obťažovali ste študentku, to je proti pravidlám tejto školy!"

„To ona si začala! Teddy klame, ona to chcela!" vykríkol Simon.

„To nie je pravda, nechcela som to, ja, som to nechcela," Andromeda sa zúfalo rozplakala. „Neklam, Simon, láskavo!"

„Andy, no tak, pokoj," objal ju otec. „Bude to v poriadku."

„Ocko, ja neklamem. On ma obťažoval, naozaj. Iba preto, lebo som ho odmietla. Ja s ním nechcem nič mať. Bojím sa ho. Ocko, prosím ťa, vezmi ma preč, vezmi ma domov. Nechcem tu byť, chcem ísť domov, ocko," plakala Andromeda. Remus ju silno objal a hladil po chrbte zatiaľ čo ona plakala. Potom jej podal vreckovku a snažil sa ju utíšiť.

„Wood, máte výpoveď a practe sa mi z očí!" prikázala Minerva McGonagallová tvrdo. „Máte pol hodiny na to, aby ste sa pobalili a opustili areál tejto školy. Už nikdy viac vás tu nechcem vidieť."

Simon jej venoval znechutený pohľad a rovnaký aj Teddymu a potom odišiel z riaditeľne.

„Minerva, šialene ma to mrzí," ospravedlnil sa Oliver Wood. „Ja naozaj neviem, čo s tým chlapcom je. Remus, mrzí ma to. Nikdy by som si nebol pomyslel, že môj syn sa bude takto správať."

„To nie je tvoja vina, Oliver," prijal jeho ospravedlnenie Remus.

„Večne spravodlivý, Lupin," poznamenal obraz Severusa Snapa.

„Ale áno je, je to môj syn. Veľmi sa za neho ospravedlňujem. Ešte nikdy som sa takto nehanbil. Je mi to vážne veľmi ľúto. Minerva, ak si to prajete, opustím školu aj ja," vravel Oliver Wood.

„Rozhodne nie," povedala mu Minerva McGonagallová. Tvár mala stále červenú a stále sa mračila. „Vy ste sa nijako neprevinili, Oliver. Chcem, aby ste tu ostali, ale dohliadli na to, že váš syn odíde z mojej školy."

„Samozrejme," prikývol profesor Wood a potom odišiel z riaditeľne.

Andromeda stále plakala v náručí svojho otca. Teddy sa mračil na obraz Severusa Snapa, ktorý ho sledoval.

„Pán Lupin," oslovila ho riaditeľka. „Neželám, aby sa toto niekedy opakovalo. Chápem, že ste bránili svoju sestru, ale problémy sa dajú riešiť aj inak, ako muklovskou bitkou. Je mi nesmierne ľúto, že už nechodíte do školy a ja vás nemám ako potrestať, ale varujem vás, ešte jeden podobný incident a neprekročíte viac prach tejto školy."

„Fajn," odsekol jej Teddy.

„Teddy, ten tón hlasu," napomenul ho Remus.

„Dobre," zamračil sa Teddy. „Ale uvedomujete si, čo sa mohlo stať, keby som nebol došiel. Mohol jej hocičo urobiť!"