That girl is mine [HP Fanfiction]

28. Môj brat hrdina

Dojedla a dopila a potom vystala od stola. Vzala svoju tašku s učebnicami a zošitmi a vybrala sa von z Veľkej siene. Samozrejme, že za sebou začula kroky a potom ju niekto chytil za ruku. Otočil ju k sebe.

Vykríkla. „Pusti ma!"

„Chcem sa s tebou iba porozprávať," povedal jej Simon vážne. „Vyhýbaš sa mi."

„Áno," prikývla.

„Takže si si to nerozmyslela?" pýtal sa jej Simon a usmial sa na ňu.

„Nie, nerozmyslela, Simon. Ako som ti povedala naposledy, ty si môj profesor a ja som tvoja študentka. Taký je jediný vzťah medzi nami dvoma a tak to aj ostane," odvetila mu Andromeda, „a pusti ma!"

„Myslel som si to," zamračil sa Simon.

„Čo?"

„Páči sa ti Potter, však? Prečo? Len preto, lebo to je Potter?" pýtal sa jej.

„Nie!"

„Tak prečo?"

„Tebe sa nemusím zodpovedať, Simon," zamračila sa na neho tento raz ona. „To vôbec nie je tvoj problém a ja ti nemusím nič vysvetľovať. Už som ti povedala, že medzi nami nič nebude. Nikdy!"

„Nebuď taká, Andy," žmurkol na ňu Simon a pritiahol ju k sebe do náručia. Pokúšal sa ju nasilu pobozkať. Andromeda sa bránila, uhýbala tvárou, pokúšala sa ho kopnúť do nohy alebo ho pohrýzť, ale nedarilo sa jej to. Mal jednoducho viac sily.

Zrazu ho nikto odtisol od nej a ona počula výkrik. Všimla si Teddyho, ako chytil Simona pod krk a hodil ho zem.

„Čo si to dovoľuješ?!" kričal ako zmyslov zbavený. „Zbláznil si sa?! Je to moja sestra!" Teddy ho bil hlava-nehlava. V očiach mal zlosť a v tvári bol celý červený. Andromeda ho ešte nikdy v živote takého nevidela. Naháňal by jej za iných okolností strach.

„Teddy, dosť, zabiješ ho!" skríkla na neho.

On ju však dokonale ignoroval. Päsťou sa znova zahnal na zemi po Simonovi. „A to som si myslel, že si môj najlepší priateľ! Obťažoval si moju malú sestru! Moju sestričku! Zabijem ťa, ja ťa zabijem!"

„Teddy!" vykríkla Andromeda.

Zrazu okolo nej preletela fialová žiara. Teddyho odhodilo na jednu stranu vstupnej haly a Simona zase na druhú. Na schodoch stála riaditeľka McGonagallová a po jej boku školník Filch.

„Lupin, Wood a Lupinová! Okamžite so mnou do riaditeľne!" mračila sa a mierila na nich prútikom. „Okamžite!"

Simon bol ako prvý na nohách. Prešiel okolo Andromedy a ona si všimla, že má celú krvavú tvár, roztrhanú košeľu a kríva. Ponáhľal sa za riaditeľkou, akoby v nej videl záchranu pred ranami od Teddyho.

Teddy vstal zo zeme, oprášil si nohavice, stále bol červený od zlosti. Mračil sa. Podišiel k Andromede. „Si v poriadku?" spýtal sa jej.

„Áno, ja..."

„Poď," chytil ju za ruku.

„Teddy, to si nemal," šepla mu.

„Ticho, Drom!" ohriakol ju a kráčali spoločne do riaditeľne.

Keď tam všetci vošli, riaditeľka McGonagallová sa na nich stále mračila. Ukázala na stoličky, ktoré sa objavili pred jej stolom a Simon si sadol na tú najbližšiu pri dverách. Teddy a Andromeda si vybrali tie dve pri okne. Dve stoličky v strede ostali prázdne. O chvíľku sa však aj tak obsadili, keď do riaditeľne vošiel profesor Oliver Wood, ktorý vyučoval lietanie. Prekvapene hľadel na zostavu v riaditeľni, ale posadil sa, keď mu to Minerva McGonagallová prikázala. Posledná stolička bola určená pre Remusa Lupina, otca Andromedy a Teddyho.