Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Päťdesiatadruhá kapitola

,,Bude čas. No ak to chceš tak veľmi vedieť.....Aj keď sme sa stretli len tak na svahu. Čo myslíš?" spýta sa ma a viem, že sa úškrňa a že mu oči iskria.

,,A čo ti ja viem? Len som zvedavá." poviem.

To je koniec nášho 'super' rozhovoru.... a pomaly spolu zlyžujeme dole pri lanovku.
Obidvaja vieme, že sme na seba po celý čas házdali okom.
Dávali sme na seba pozor a mňa to príjemne upokojilo.....

Už len vedieť, či to bolo náhodné stertnutie.
Ale veď, v živote nie je nič náhodné...

...

Keď sme prišli úplne dole pri lanovku čakali tam na mňa.
Ako som videla, Alexa aj Rišo si vydýchli. Erik ma ešte stále asi nevidel, pretože sa čudoval čomu ostatný tak horlivo venujú pozornosť.

,,Kde si bola?" spýta sa ma Rišo.

,,Prepáč, no z lesa sa vyrútili lyžiari a jeden ma zotol." hneď odpovedám.

,,Aj teba? Aj mňa. Len mňa asi trochu nižšie ako teba. Nevidela som ťa." začuduje sa Alexa.

,,Neviem prečo, no asi chcem ísť do skupiny ku zástupkini." poviem a Lex mi hneď prisvedčí.

Hneď na to ideme za riaditeľom a povieme mu to.

,,Dobre dievčatá, keď sa na to necítite. Práve sú hore, vyjdeme lanovkou, ony vás tam počkajú."

Sadli sme s Rišom, Erikom a Alexou na lanovku a vezieme sa hore...

Kde je ten chalan?

Je to cudzinec, či z Rišovej školy?

Z našej určite nie, spoznala by som ho.

O tomto sa ešte s Alexou porozprávame.
Teraz si užívam cestu lanovkou, opretá o Riša a bojaca sa o svoje palice, aby mi nespadli hlboko podomňa...

...

Práve sme vošli do izby.
Rýchlo s Alexou zo seba dáme dole oteplovačky, bundy a všetko ostatné. Rýchlo na seba hodím slabo ružuvé tepláky, šedé tričko, nahodím papuče/krosky a ideme na obed...

Postavíme sa do radu na druhé, pomalu postupujeme až dostaneme do ruky niečo na tanieri.
Vypadá to ako zemiaky, volaká biela grcka a v tom niečo hodené.
No poviem vám, nevaria tu dobre.

Ideme pri chalanov, už zdaleka vidím, že tam sedí aj Filip.....Ešte toľko vecí nie je vyriešených....

,,No čo, ako?" spýtame sa chalanov.

,,Fajn." odpovie Rišo.,,Kto ťa to tam hore na svahu zrámoval?"

,,A čo ti ja viem...Možno voľaký cudzinec. Ale viem, že bol milý." zagestikulujem pri tom rukou.

,,To mi teda pomhlo." povie Rišo.

V tom sa do nášho rozhovoru vopchá Filip:

,,Hmm...nie. Je od nás."

Celkovo mu nepochopím a asi uvidí môj nechápavý pohľad tak dodá:

,,Ja som bol v tej skupine chalanov, čo lyžovali v lese. Ja som zrámoval Alexu....A ešte raz sorry."

Alexe zabehne a hneď na to povie:

,,Aj si mi bol povedomý. Vôbec som si neuvedomovala, že si to bol ty!"

,,No tak vidíš." povie jej Filip.,,A ty Sophie, opíš mi toho super logika, čo do teba vrazil."

Začnem si na dotyčného spomínať.

,,Viem, že mal čiernu čiapku a spod nej mu vykúkali blonďavé vlasy, asi také aké moje....." nedokončím.

Filipov pohľad je zrazu niekde inde.

,,Á....to....nie, taký s nami nebol." takto záhadne povie a už ďalej nepokračuje.

Potichu prežúvame až ticho preruší Erik:

,,Inak, vo štvrtok bude diskoška a stredu sa ideme kúpať..."

Hneď na to sa všetci prebudíme a začneme sa vzrušene rozprávať.
S Alexou už aj vieme čo si oblečieme na párty, už len doladiť ostatné veci.
Pokiaľ ide o kúpanie...uvidí sa, či pôjdem....

Takže, neviem ako, no za volaké tri-štyri kapitolky by to malo končiť. Podľa toho, čo ma napadne....
Ďakujem za všetko, hádam sa vám príbeh páči. Ak byste niečo chceli, len mi napíšte...ja nehryziem😂.
Diki za komenty, voty.....
Vaša Ninušš!😉