Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Päťdesiatašiesta kapitola- PRAVDA

Nakoniec sme našli chalanov, tak sme si k nim prisadli.
'Párty' je tu v spoločenskej miestnosti, to som sa aj čudovala, no táto miestnosť je dosť veľká.
Keby sa niekto sťažoval, tak o pár domov ďalej je párty vo volakom Clube. Mne toto úplne stačí.

Pohľadom prečesávam dav ľudí, keď uznám, že z jedného a to istého miesta asi nikoho nenájdem, rozhodnem sa vstať.

,,Poď, rozhýbeme si kosti." zažartujem a ťahám Riša na parket.

,,Videla si už mňa tancovať?!" dal prestávku a napil sa. ,,Veď ja sa hneď zabijem." zažartuje.

,,Tak tu teda nemáš čo robiť." hovorím a ja viem, že so mnou pôjde.

Chytím ho za ruku a pomaly sa presúvame pomedzi tancujúce telá.
Lex ťahá Erika na parket, no ako vidím, veľmi jej to nejde. Ale veď ja Erika dobre poznám a viem, že nakoniec pôjde.

Telo mi ovládla hudba, čo mám veľmi rada, no myseľ mám úplne niekde inde.

Oliver,...Oliver,...kde si...

Prehrávam si túto myšlienku stále dookola.
Namiesto toho uvidím ako Filip z niekadiaľ prepašoval pivo.
A už ho aj so svojou partiou lejú do seba.
Dobre to vymysleli, vždy keď niekto odíde do Clubu, tak ich nie je veľa, aby si učitelia nevšimli, že chýbajú.
Po volakom čase odíde druhá skupinka, a vráti sa tá prvá. Ale asi len z donútenia.

Pesničky hrajú aj staršie a teraz sa húpeme do rytmu I'm an albatroaz.
Nemám tú pesničku v láske, no dá sa na ňu tancovať.

Pomaly sa to tu vymyká spod kontroly, a tí, čo v sebe majú naliate, sa to ostošesť snažia zakrývať.
Učitelia sa niekde vyparili, veď ako dobre.
Keď sa práve obzerám vidím, že do miestnosti vkročia najstraší z Rišovej školy, ako keby boli viac ako všetci ostatní.
Dievčatá sa chlanov nepustia, ako keby to bola posledná voda na celej zemeguli.

Bože!

Idem naspäť ku Erikovi a Lex, ktorá asi pohorela. Tak som si myslela zle. Hm....myslela som si, že ho vhtiahne na ten parket.
Zhodím sa do sediaceho vaku, no tak...opatrne. Veď, predsa len mám šaty.

,,Sophie! Nejdeme tam....do toho Clubu?! Prosím!" vykrikuje na mňa Alexa.

,,A čo ti ja viem...už teraz?" spýtam sa ja jej.

,,Hej...poooooď!" zatiahne dlho.

,,No dobre." prisvedčím jej.

Lahko pobozkám Riša, aby všetci vedeli, že je môj a nepozorovane odídeme...

...

,,Tak tu to inak žije!!" vynaložila som všetku svoju silu na to aby ma Lex počula.

Len mi prikívla, asi preto, lebo usúdila, že by hudbu neprekričlala.
Už viem, z kade sú tí naši taký rozbitý.

A naraz len.....Oliver.
Ja ho vidím!!
Vídím!!
Vidím ho!!
Rýchlo drgnem Alexu a prstom ukážem naňho, je mi jedno, že ukazovamie prstom je neslušné.

Otočí na mňa svoj pohľad, že nechápe, tak svoje ústa priblížim čo najviac k jej uchu a začnem jej Olivera čo najpodrobnejšie opisovať.
Keď ho konečne zaregistruje, len tak naňho čumí.
Pozrie na mňa a hneď naňho, a pozerá sa prekvapene a udivene.

Pozriem sa na malú chvíľu na ňu a on už je preč.
Normálne sa stratil!!
Tak sa rozbehneme tam kde sme ho videli, no niet ho.