Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Päťdesiata kapitola

,,No čauko, čauko. Nie je toto náhadou moja kamoška, ktorá sa ide zabávať?" poviem so srandou v hlase Alexe, keď prídeme v nedeľu, ku Rišovej škole.

,,Jasné! A čo ty?" povie Lex a ja uvidím jej kufor. Je vážne veľký, nesrandovala.

,,Aj ja som. Počuj koľko tam trvá cesta?" spýtam sa.

Po opýtaní sa Lex začneme spoločne uvažovať.

,,Dámy, nenámahajte si tie vaše krásne hlavičky..." povie Rišo, keď sa k nám priblíži aj s Erikom. ,,Keďže je to až Ždiar, tak typujem také štyri hodiny."

Nad tým číslom sa mi až zakrúti hlava. Veď mi odpadne zadok!!

,,No asi sa idem prechádzať pokedy môžem..." zažartujem.

Po asi desiatich až pätnástich minútach je nás tu už viac a ja hľadám chalana, ktorý mi bol pondelok povedomý. Niekde ho niet. Niektorí chalani z pondelka sú tu, no toho pravého nevidím. Vtedy si spomeniem aj na anonyma. Som zvedavá, či mi odvtedy napísal. A vôbec, prečo naňho myslím?
Vyruší ma z myšlienok až voľaký chlapík (neskôr som zistila, že je to telocvikár na Rišovej škole), ktorý k nám pribehne a povie nám, nech si dáme lyže na jednu kopu a palice na druhú, a lyžiarky taktiež. Príručnú batožinu si dám pod sedaňu v autobuse...

,,A hej! Nebudeme sedieť v päťke?" opýtam sa deciek.

Na moju otázku zareaguje len Erik. Tak sa to opýtame ešte raz tých dvoch.

,,Môžeme ak si nám tam nikto nesadne." prisvedči mi Rišo.

...

,,Tak decká, nasadať!!" skríkne naraz telocvikár.

Pravdaže my štyria čakáme už pri dverách autobusu. Vypadá to tak, že cesta bude pohodlná. Autobus je veľký a ani taký nemusí byť.
Nezaplníme ho aj tak celý.

Podarí sa nám sadnúť si do päťky. Juchú!! No máme jedno miesto volné...Hádam si tam nikto nesadne...

...

Sedím pri okne na pravej strane busu, a pomaly sa približujeme k nášmu cielu.
Pozerám sa do okna a v ušiach mám slúchadlá.

Dvakrát mi slabo po ruke buchne....Lex.
Kývnem hlavou na otázku v spôsobe 'čo sa deje'.

,,Budeme stáť na pumpe, ideme na wc-ko?"

,,Zase? Ja asi nepôjdem, ty hej?" odpovedám.

,,Moja reč."

Hneď potom prebehne medzi nami očná konverzácia. Jej obsahom bolo to, že si konečne vysvetlíme niektoré veci...

Keď zastaneme na pumpe, chalani sa poberú na wc-ko. My sa hneď pustíme do toho.

,,Tak čo? Čo si mi to chcela?" spýta sa ma Lex.

,,Pamätáš si tých chalanov vtedy v požičovni? V pondelok. S ktorými sa rozprával Rišo."

,,No...dajme tomu že si ich pamätám." na jej odpoveď prikívnem.

,,No tak si vybav toho chalana s blonďavými až hnedými vlasmi, povedzme, že s takými aké mám ja. Asi vysoký ako Rišo, pozeral si bicykle...." nedohovorím, pretože ma preruší.

,,Hej jasné. Ten čo sa od ostatných držal ďalej. Všimla som si, že po tebe na konci poškuloval."

,,Presne. A mne prišiel strašne povedomý. A vieš z kade? Pretože sa mi podobá na toho v tme. Vtedy, čo som doňho vrazila. Pamätáš?" vysvetľujem jej.