Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Štvrtá kapitola-Prvý deň v práci

Ja som v Anglicku. Stále tomu nemôžem uveriť. Zobudila som sa v mojej čisto novej izbe a dnes idem prvý krát do roboty. Je 7:32. 8:30 mám upratovať už izbu na prvom poschodí. Lebo vtedy sa začínajú raňajky. Zatiaľ čo ja budem upratovať a pracovať, ostatní sa budú napchávať dole v reštaurácii. Tak sa teda idem chystať...

...

Kráčam spolu s Ruby cez chodbu. Zastaneme pred dverami s číslom 101. Vozík, ktorý som ťahala za sebou teraz za mno stojí.
,,Zaklop a potom povieš: upratovacia služba! Ok? Ak sa niekto ozve, ešte sa opýtaš či môžeš vojsť. Ak áno. Vojdeš. Ak nie. Pôjdeš ďalej. Ok?"
,,Dobre. A počuj nemáš dnes náhodou čas?" opýtam sa.
,,Chcela som ísť na konkurz do kapely Midnights. Totižto som v nej už hrala na keyboarde, no ako som odyšla musela som to tam skončiť. Ale stále som s nimi kamoška." odpovie mi Ruby.
,,Ty hráš? Ja mám skôr radšej malovanie, no aj tak. Aj ja hrám. Na gitaru a trochulinku spievam. Keď som bola malá chodila som na spev..." Ruby ma nenechala dohovoriť:
,,To je fantastické! Aj ty tam môžeš ísť. Áno. Pôjdeš tam so mnou. Po práci sa stretneme v šatni. Ok?" Ani ma nenechala odpovedať a odyšla.
Tak som zaklopala na dvere.

,,Upratovacia služba!" Prosím nech tam nikto nie je. No ale je:
,,Poďte ďalej!"Tak otvorím a vojdem.
,,Dobrý deň." pozdravím sa a pozriem sa do očí vysokej blondíne. Mala oblečené belasé šaty a žabky.
,,Ahoj. Tento rok tu pracuje dosť mladých. Ako sa voláš?" opýta sa ma.
,,Áno. Ale až taká mladá nie som. Mám osemnásť a volám sa Sophie."
,,Teší ma. Tak ja asi pôjdem. Ahoj!" pozdraví sa a rýchlo odíde. Ani sa jej nestihnem pozdraviť. Neviem čo to bolo, no nechám to tak.

Som už v desiatej izbe. Túto dokončím a mám obed. Juhú!
Keď mám už hotovo a zostalo mi ešte dvadsať minút tak čo...Uvidím gitaru. Nejako moc ma to k nej ťahá. Tak ju schytím do ruky a vyzriem na chodbu či niekto nejde.
Čo by mi tak mohli dať zahrať na tom konkurze? Alebo si mám vybrať pieseň ja? Zahrám si pár akordov. Zrazu mám zlý pocit, že používam gitaru, ktorá nie je moja.
No ja sa nechám unášať piesňou Fight Song ďalej. Zaspievam ju tam? Zrazu mám pocit ako keby ma niekto sleduje.
A vážne. V dverách stojí chalan. Hnedé vlasy, šedo-modré oči a krásny úsmev. Pozerá sa na mňa. A ja si uvedomujem, že stále zvieram jeho gitaru. Aspoň si myslím, že je to jeho gitara. Vyskočím zo stoličky, na ktorej som sedela.
,,Prepáč. Ježiš. Veľmi ma to mrzí. Ja len...Nemohla som odolať a chcem ísť na konkurz jednej kapely..a neviem ako to u nich chodí. Či mi dajú oni pesničku zahrať, alebo si mám ja vybrať. Á... Prepáč." jachtala som. Doteraz som sa pozerala do zeme a gitaru som pustila. Zodvihla som hlavu a uvedomila si, že stojí ani nie meter odo mňa.
,,To nevadí. Stálo to za to. Pekne hráš aj spievaš. Túto pesničku by si tam mala zahrať." keď dopovie prekvapene na neho pozriem.
,,Tebe to nevadí?"
,,Nie." povie jednoducho a zaškerí sa. Ten krásny úsmev. Och...aký je len pekný.
Nie!
Čo to robím? Veď ja som zadaná!
Halooo! Prebuď sa!
,,No. Dobre." povedala som a pohla som sa k dverám. Bola som zmätená. No nie z toho, čo som práve spravila, ale z mojich pocitov...
,,Ja to myslím vážne. Zahraj ju. Zaspievaj ju. Určite ťa zoberú." povedal keď som zatvárala dvere. Na tvári mal výraz ,,za to ti ručím,,...

Som na konci chodby, keď si uvedomím, že som si tam nechala náramok. Keď si namáčam ruky dám si ho vždy dole. No teraz tam už nepôjdem. Zídem dole a idem na obed.

...

,,No čo. Môžeme ísť?" opýta sa Ruby, ktorá je už prezlečená z našich pracovných odevov. Má na sebe oblečené čierne kraťase s vysokým pásom a k tomu croptop lososovej farby. K tomu všetkému biele plátenky a biela kabelka cez plece.
Vídem z prezliekarne a prehliadnem sa v zrkadle:
Ja mám kraťase s modrým nádychom (inak sú skoro biele) a čierny croptop s potlačou tigra. K tomu všetkému sandálky/ plátenky maslovej farby, čiernu kabelku a slnečné okuliare.(obrázok) Vlasy mám vo vlnách spustené na plecia a chrbát.
,,Môžeme."

Po ceste sa zastavíme u nás doma pre gitaru a ideme na to..

Som doma a zbehnem do izby. Schmatnem gitaru, dám ju do puzdra a popri tom počujem ako sa Anette a Ben zoznamujú s Ruby. Volako skoro sú doma. No nekomentujem.
Vojdem do obývačky a poženiem ju.
,,Tak ahojte!" poviem keď konečne vyrazíme. Po ceste panuje celkové ticho. O tom dneskajšom fiasku som Ruby nepovedala. Možno raz...