Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Dvadsiatatretia kapitola-Veľmi rýchlo ubiehajúce dni

Slnko sa mi prediera cez záclonu a šteklí ma v očiach. Posadím sa a vstanem z postele. Už len desať dní do konca týchto prázdnin. Od toho dňa, kedy sme sa s Matúšom pobozkali uplinulo pár dní a zatiaľ sme boli na všelijakých výletoch. Pozajtra by sme sa mali ísť znovu skateboardovať a ja nie som z toho veľmi nadšená. No ale, teším sa. Dnes by sme mali leňošiť doma a ja som si povedala, že zasvetím deň gitare, kresleniu a pozeraniu telky. Zajtra máme rodinný deň. Na ten sa tiež teším, všetci traja, teda ja, ocino a mamina, pôjdeme slpolu na pláž a potom neskôr aj do najbližšieho ďaľšieho mesta, sa pozrieť a pokukať to tam. Tak som zvedavá.

Prestanem postávať v strede izby a pohnem sa ku kúpeľni. Zaklopem, nič, tak otvorím. Prejdem potichu k Rišovým dverám do kúpeľne a otvorím ich. Potichučku nazriem do jeho izby a uvidím Riša spať schúleného do klbka na posteli. Ako malé dieťatko. Pousmejem sa nad tým. No voľako sa mi to nezdá, už som počula zvuky. Tak sa vrátim do kúpeľne a začnem s rannou hygienou...

Idem dole po schodoch a nájdem ocka spať na gauči. Určite včera večer zaspal pri telke a nedal sa zobudiť. Prejdem do kuchyne a vyberiem si veľkú misku. K tomu ešte mlieko, múku, vajíčka, cukor... A začnem robiť palacinky. Cesto si poriadne premiešam. Uchopím misku do rúk a chcem sa priblížiť ku sporáku. V tom...:
,,Ba!" zakričí dvojitý hlas do ticha miestnosti a ja sa ľaknem až pustím skoro misku z rúk. Cesto sa mi trochu vyleje z okraju misky, no viac nič. Uvidím stáť Matúša a Riša pri sebe ako sa smejú, no chcú ten smiech potlačiť. Nedarí sa im to.
,,Vy.... Vy.... Debili!" skríknem nakoniec a rozoženiem sa rukou na ktorej mám šplechnuté cesto. Vlastne ju mám celú od cesta. To cesto pristane ich dvoch. Majú ho na tvári a vo vlasoch, už sa prestali uškŕňať. Teraz som sa zasmiala ja.
,,Tak ty takto!" zvolá Matúš a priblíži sa ku mne. Už asi viem čo bude nasledovať.... Začla búrlivá cestová bitka. Matúš si ruku namočil do cesta a pohladil ma ňou po vlasoch. Chcela som skríknuť, no ovládla som sa a už som vzdala ochranu cesta. Už aj Rišo sa pridal.
,,Vojnaaaa!" skríknu obidvaja naraz a rozpúta sa hotové peklo...

...

Teraz pozeráme film. Sedíme a nudíme sa. Kuchyňa je už uprataná.
,,Toto akože fakt?" spýta sa Rišo a Matúš mu na to prikívne.
,,To je nudaaa. Prečo práve dnes musíme byť celý deň vnútri?" dopovie Matúš.
,,Pretože rodičia si myslia, že dneskajšie slnko je veľmi horúce..."poviem srandovným tónom a znudene som sa na nich pozrela.
,,Tak... Počkať. Ideme na koncert." povie Matúš a ja sa s Rišom na seba otázne pozrieme. Rišo a si po chvíľke pochopí, lebo prikívne.
,,Čo máte zaľubom?" opýtam sa zhrozene a prudko sa postavím zo sedačly.
,,Poď..." povedia a začnú ma ťahať do mojej izby.

,,Nie. Nie. Tak toto nie." poviem a zahanbene sa na nich pozriem.
,,No ták. Trochu nám zahráš. Tuto dole je za hotelom akoby pódium. Vieš, tá vyvýšenina, na ktorej som sa potkol a skidol som." povie Rišo a ja sa nad tou spomienkou pousmejem.
,,No tak dobre. Ale len jednu pesničku." poviem. A oni sa rozženú preč.
,,A kam idete?" opýtam sa.
,,No veď predsa, nachystať tvoje pódium." povie Matúš a rýchlo ešte ku mne priskočí a vtisne mi bozk...

Hodím na seba tie bordové kraťase s vysokým pásom, čo som si kúpila minule v tom suoer obchode, a dám si k tomu aj ten čierny croptop na ramienka. Vlasy do vysokého copu a zoberem si gitaru, pre tú srandu stojí.

Dvor prikrytý vonkajšou strieškou bol plný voľakých deciek. No to hádam nie! Zahliadla som Mišu, jej priateľa jej kamošky. Bolo ich tam asi dvadsať. Uvidela som aj Riša, a s nervovým prekvapením sa pustím za ním.
,,Čo to má znamenať?!!" opýtam sa rizhorčene, keď ho zdavu odtiahnem na bok.
,,Si pekná." povie celkom nečujne a ja sa trochu zarazím, no asi myslel oblečenie a tak. Pozriem sa na neho a on len rýchlo dodá:
,,Ja neviem. To len Matúš. Ja som si hovoril to isté, hneďma napadlo, že čo asi povieš ty." povedal.
,,A kde je Matúš?" hneď ako sa to opýtam rozhliadne sa po dave a nakoniec ukáže do zhluku dievčat, a v jeho strede nájdem Matúša. Vlna zúrivosti a závisti a chcem sa za ním vidať no Rišo ma chytí za ruku.
,,Vykašli sa teraz naňho. Choď sa ukľudniť, trochu to predýchať." povie Rišo.
,,Pôjdeš so mnou?" opýtam sa. Teraz potrebujem mať niekoho pri sebe. Prikívne.

Vyjdem na pódium a predstavím sa. Pozriem sa do všetkých tých očí a začnem hrať. Predstavím si, že som ešte stále so skupinou Midnigts a že sme na koncerte. Precítim to a pochvíli sa ukľudním.

Na konci hrám, spievam a určite zajtra budem mať zachrípnutý hlas. Zaspievala som veľa pesničiek aj na požiadanie, teda ak som ich poznala. Vyhľadám pohľadom Matúša a uvidím ho vzadu s voľakým dievčaťom. Horlivo sa s ním rozpráva a ja v tej chvílu začnem potichu spievať. No hneď v tom uvidím Riša a usmejem sa a spamätám sa. Mať tak dobrého kamaráta je perfektné. Ako sa hovorí, radšej sa kamaráť s chlapcom ako s dievčaťom. On ťa nezradí. Jasné, že to vždy tak nie je, no aj tak...

...

Sadnem si dovnútra hotela na sedačku a Rišo si prisadne.
,,No vidíš a je to za tebou. Ako si sa cítila?" opýta sa.
,,Dobre. Konečne sama sebou. Kde sú vlastne rodičia?" poviem hneď na to.
,,Išli na pláž, že keď už nesvieti slnko..." na chvíľu sa odmlčal...,,no aby som povedal, ten tvoj hlas mi pripadal celý ten čas, taký zadrhnutý." povie a triumfálne si odkašle. Keď si uvedomím, že ma škádli, poviem len:
,,Debil."
,,No čo, a nie je tak?"
Za'nem hobiť. Rukami mu šermojem po hlave a chrbte až sa zasmeje a prednesie, že to nie je pravda. Je my sním dobre.
,,Počuj. Chcem ti niečo povedať.... Ja...." chce dopovedať Rišo no preruší ho Miša, ktorá vojde do obývačky s jej priateľom a neuveriteľne hnusne sa bozkávali. Odkašlala som si. Pozreli sa mojím smerom a Miša sa zachichotala.
,,Rak tu je to už obsadené.." povie Mišin priateľ a odýdu prednými dverami.
,,Asi sa to vymyká spod kontroly. Poď, dáme to doporiadku..." poviem a zberám sa na odchod...

Ospravedlňujem sa za gram. chyby!
Vaša Ninka!