Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Štyridsiatapiata kapitola- Čo s ním?

Aspoň, že to bol Erik.
Chytil ma za ramená a ťahal preč. Anabell sa hneď začala upravovať.... Jaj bože, ja by som ju najradšej zaškrtila.

,,Prosím, ťa, čo to do teba vošlo?" spýta sa hneď na úvod Erik.

,,Ale, ani mi nehovor. Ja....ja...by som povedala veľmi škaredé slovo." neviem prečo, no hentá jedna....ach, strašne mi na tejto planéte vadí. Sú to dva skvelé dôvody: chodili sme spolu do škôlky, najprv sme boli kamošky, no potom sa mi začala vysmievať,...vždy keď som v škôlke vystúpila, či v hraní na gitare alebo v tancovaní, hneď ma zosmiešňovala. Voľako som to prekonala, no od vtedy som si povedala, že ma žiadny človek neurazí, pokedy mu to nedovolím. A druhý dôvod je, že mi druhýkrát otravuje život a je to poriadna....

No vidíte? Ešte aj kôli nej budem nadávať.

,,No dobre. Mohla si ho povedať, nie sme malé deti."

,,Ja viem, no, ona ma vie tak poriadne vytočiť. Vždy ma vytočí už len vtedy, keď uvidím ten jej ksicht." poriadne sa mu vyhovorím. Pozriem sa spoza Erika na tú......hlupačku a chvalabohu tam už nestojí. Namiesto nej sa k nám blíži Lex.

,,Prosím ťa, ty,..neviem ako sa voláš..." hovorí a pozerá sa Erik na Lex a snaží sa nájsť pre moju kamošku správne meno. Hneď mu Lex odpovie:

,,Volám sa Lex a keď tak, tak ma teší."

,,Hej, hej, aj mňa, no chcel som len, že dávaj prosím ťa na ňu pozor. Nevypadá zrovna najlepšie." keď to on dopovie, hneď aj uteká preč.
Trošku nechápavo sa na seba s Alexou pozrieme no hneď to prejde.

,,A ten chalan bol kto?" spýta sa udivene.,,Normálne ste sa k sebe mali. A nebol on náhodou teraz u nás v triede?" spýta sa Alexa.
Dám tam takú chvíľkovú prestávku, pretože som sa trochu zamyslela.

,,Ále. To je len kamoš zo základnej. Je to naj kamoš Riša."

Ona už len na to odpovie prikívnutím hlavy...

...

Chvíľu ideme s Alex po chodbe. Chystáme sa na svoje hodiny.

,,Pôjdeš na ten lyžiarsky?" spýta sa po chvíľke Lex. Ja ani neváham a odpovedám.

,,Jasné. A ty?" skutočne ma zaujíma či pôjde, chcem vedieť či sa tam budem mať s kým rozprávať.
Vidím, že Lex váha. Necháva si to prejsť hlavou. Vlastne ani neviem, či vie lyžovať.

,,Ešte neviem. No aspoň viem, že pôjdeš." potom sa rozídme na svoje ďalšie hodiny.
Aspoň, že je veľká prestávka.
Ešte mám čas. Zamierim na svoje 'miesto'. Je tam najlepší signál na škole. Sú to vlastne záchody, úplne na najvyššom poschodí, ktoré nikto nepoužíva. Nachádzajú sa v slepej uličke, kde je veľa tmy. Svetlo tu svieti iba rovno na záchodoch. Sú tak ošarpané, že už len svojim výzorom odoženú živú bytosť. Jasné, že chodím na babské záchody, keby sa tam predsa len niekto ocitol. No pochybujem...

Keď tam dorazím, ešte stále mám osem minút do zazvonenia.
Rýchlo spustím dáta, a idem na fb. Pocity mám zmiešané, z jednej strany sa ponáhľam, aby som to stihla, no ide mi to ešte ťažšie. A druhá strana je očakávanie. Napísal?....

Nie. Nenapísal. Tak ja mu napíšem:

Sophsophie: Prečo sa o mňa tak zaujímaš? V čom to spočíva? Prečo ja? Ako sa voláš? Koľko máš rokov? Kto si?( chcem poriadnu odpoveď!)

Vychrlím naňho otázky bez toho, aby som sa čo i len zastavila... A aj tak nie sú všetky.
Momentálne moju hlavu 'zdobia' myšlienky rôzneho charakteru. Napriklad takéto: vyjde mi to s Rišom? Prečo sa mi v poslednom čase stáva tak veľa vecí? Prečo sú zrazu rodičia odmeraní? Prečo ľudia toľko vecí skrývajú? A preboha, veď ja ani neviem, či medzi toľkými otázkami nájdem aj odpovede. Dá sa to?
A vidíte, ďalšia otázka.

Tak sa zamyslím, až zabudnem na to, že som stále v škole a za....2 minúty mi začína hodina!!

Zoberem si rýchlo tašku a utekám z miestnosti preč.
No som oslepená svetlom z mobilu, a cez tú tmu na tej chodbe nič nevidím. V tej rýchlosti do niečoho vrazím.

No zaskočí ma to a spadnem na zem. Aspoň viem, že tá vec bola mäkká...

Pozriem sa nad seba, kde sa črtá postava.

,,Prepáč, prepáč. Nevidel som ťa." keď to tá osoba povie, už viem, že je to chalan. Rozosmejem sa nad tým. Veď jasné, že ma nevidel.

,,Veď jasné, ani ja som ťa nevidela." poviem popri tom.

,,Počkaj, pomôžem ti." povie a vidím, že sa pohol. Neviem čo robí, no...

,,Au! To bolo moje oko!!" skríknem.

,,Znova prepáč. To som ti podával ruku...No, asi to nevyšlo."

,,Prosím ťa. Nič nerob. Len stoj." poviem a on zastane a uchechtne sa. Ja sa postavím. Všade je tma...

,,No dobre. A čo tu prosím ťa robíš?" som prekvapená kde sa tu berie.

,,Ja ti môžem položiť tú istú otázku?!"

,,Nebuď drzí!" poviem so smiechom v hlase. Začínam si privikať na tmu a vidím, že je tak vysoký ako Rišo a má svetlejšie vlasy.
Ticho, ktoré medzi nami zavládol prerušil on:

,,Ako sa voláš?"

,,Najprv mi odpovezd na moju otázku, čo tu robíš?"
Chvíľa ticha. Asi rozmýšľa či mi odpovedať.

,,Popravde,...som na cudzej škole, trošku sme sa tu s kamošmi prechádzali až som potreboval na wc-ko. Prvé boli po ruke tieto, zapol som baterku na mobile a išiel. Len sa mi vybil mobil, a tak som narazil do teba, alebo skôr ty do mňa."
Rozmýšľam nad jeho odpoveďou...

,,Myslím si, že za tým vaším 'prechádzaním' neveští nič dobré. No...povedzme, že ti to verím. Ale počkať, na cudzej škole?" spýtam sa.

Nič neodpovedá, tak ma napadne:

,,Ja neuvidím tvoje pokývnutie hlavou."

,,Jaj ozaj. Tak hej, na cudzej škole." po jeho odpovedi zostane ticho. Takže on je z tej školy s ktorou ideme lyžovať...Preruším ticho ja:

,,Veľmi dobre sa mi s tebou neznámym rozpráva, ale zlé na tom je, že musím ísť na hodinu.." poviem a začnem odchádzať.
Spravím asi tri kroky, keď ma zastaví.

,,Nepovedala si mi tvoje meno.!" v tom zastanem a tú chvíľu natiahnem.
Poviem? Poviem.

,,Sophie."....Tvoje? Mám sa tú otázku opýtať? Nie. Nechám ho tam a odídem.
Ešte započujem niečo v zmysle ' krásne meno'.....

...

,,Ty tela!! Prečo si z tade odišla! Aj tak si neprišla na hodinu! Mohol byť pekný, a tvoja milá, dobrá kamoška by mala priateľa!"

,,Teraz si tela ty! A mimochodom, neprišla som na hodinu preto, lebo viem, že by mi učiteľ poriadne vynadal a aj tak za dvadsať minút zvonilo!!" škriepime sa s Lex cestou do našej izby.

,,No dobre,... Nechaj tak." povie potom pred našimi dverami.

Vaša Ninušš!:D