That girl is mine [HP Fanfiction]

15. Na Vianoce s rodinou a priateľmi, čo môže byť lepšie?

„Je mi to jasné."

„Tak čo mám urobiť, aby mala rada aj ona mňa? Spýtal by som sa Teddyho, ale ten má teraz Fairy a už nemá na mňa toľko času, čo mu nevyčítam, je to pochopiteľne, tak ma napadlo, že by si mi mohol poradiť ty, však?"

„Vieš, James, ja veľa skúsenosti s dievčatami nemám," priznal sa mu Harry. „Okrem tvojej mamy sa mi páčila v treťom ročníku iba jedna a v piatom sme boli na jednom rande a bola to katastrofa."

„Prečo?"

„Pretože v ten deň sme boli v Rokville a ja som sa poobede mal stretnúť s Hermionou a ona si myslela, že sa mi Hermiona páči a pritom to bolo iba stretnutie, nič viac. Potom sme už viac na rande neboli. V šiestom ročníku som nejako nezistil, konečne, že sa mi páči tvoja mama."

„A potom?"

„Veď to poznáš, James, tvoja mama to tak rada rozpráva," usmial sa Harry, „chodila s inými, aby zabudla na lásku ku mne a keď som sa ja zaľúbil do nej konečne, tak bola zadaná. Čiže áno, žiaril som vtedy. A potom nejako bola zase nezadaná. Dali sme sa dokopy. Prišla vojna a ja som nechcel ohroziť jej život. Rozišli sme sa a potom keď vojna skončila, tak som pochopil, že milujem iba tvoju mamu. Neskôr sme sa vzali a narodil si sa ty a potom tvoji súrodenci. Vieš, James, pravda je, že nie som nejaký odborník na ženy."

„Asi to mám po tebe, však?" spýtal sa ho James, na čo sa Harry rozosmial a postrapatil mu vlasy.

„Mám iba jednu radu," usmial sa na neho otec, „buď sám sebou. To je to najlepšie, čo môžeš urobiť."

„Ďakujem, oci," opätoval mu James úsmev.

„Dones tú metlu, pozrieme sa na to," žmurkol na neho Harry. James nadšene prikývol a vybehol hore do svojej izby po metlu a tiež aj pre sadu na jej úpravu.

***

Ráno na Vianoce sa Andromeda zobudila veľmi skoro, ako vždy v tento deň. Zbehla dole do obývačky a zamračila sa, keď zistila, že Teddy ju zase predbehol a bol dole skorej. Tento raz však okolo neho neboli rozbalené darčeky. Práve jeden dával pod stromček. Keď ju zbadal, usmial sa. „Večne druhá."

„Trhni si!" okríkla ho okamžite. „Vieš o tom, že by si sa mal správať dospelejšie, keď si už otec."

„Správam sa, však som došiel sem dať darček pre Fairy," usmial sa na ňu. „Mám ich veľa pre ňu. Nejako som nemohol nenakupovať, keď som videl toľko hračiek a oblečenia pre dievčatká."

„Ty si ale zodpovedný otec," usmiala sa na neho Andromeda. „Čo máš pre mňa?"

„Zaslúžiš si niečo?" spýtal sa jej.

Andromeda na neho cmukla a potom sa k nemu pritúlila. „No tak veľký brat, čo máš pre mňa?"

„Samé super veci," pobozkal ju na líce. „Čo máš ty pre mňa?"

„Pre teba? Nič. Ja som tento rok kupovala darčeky iba Fairy a keďže je Fairy tvoja, tak akoby boli pre teba," uškrnula sa na neho.

„Máš recht, Drom," pohladil ju po ružových vlasoch. „Ľúbim ťa."

„Je to škoda, že som prestala byť najdôležitejšie dievča v tvojom živote," povedala Andromeda a pozrela sa mu do očí. „Máš Fairy, potom Vic, potom je mama, potom som až ja."

„Si pre mňa rovnako dôležitá, ako si vždy bola, Andy," usmial sa na ňu. „Vieš, že by som pre teba urobil prvé aj posledné. Vieš to, však?"

„Jasné, že viem," prikývla a pobozkala ho na líce. „Aj ja ťa ľúbim, Teddy."

„Už ste hore?" V obývačke sa zjavila babička Andromeda. Na sebe mala ružový župan a vo vlasoch natáčky. Na oboch sa usmiala a oni prikývli. „Idem vám urobiť kakao a raňajky."