Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Osemnásta kapitola-Dopis a dovolenka

Vyberám zo schránky poštu.
Vojdem do domu a začnem v nej listovať.
Zastavím sa, keď uvidím svoje meno. Ja dostávam poštu len vtedy, keď mám narodky a meniny. A to ju dostanem od babičky.
Táto pošta je z Anglicka a druhá zo Slovenska.
Ktorú najprv?
Z Anglicka.

Moja milá Sophie,
Píšem ti, pretože sa nudím a chýbaš mi.
Svet je tu zrazu čiernejší, chýba mu tvoj úsmev.
Popravde, máme novú speváčku. Chcel som, aby si to vedela. Ruby ťa veľmi , ale veľmi pozdravuje, dokonca, keď teraz tento list píšem je pri mne.
Chýbaš mi aj ako kamarátka, no aj to druhé. Len že nemôžem povedať, že mi chýbaš ako frajerka, pretože si ňou nebola. To mi na tom vadí. No nič sa nedá robiť. Rozhodla si sa a ja si to pravdaže chcem vyložiť čo najviac pochopiteľne, aby som na teba stále nemyslel.
Takže asi zmeníme tému. Chalani z kapely ti posielajú pusinky a Jack aj postrapatenie vlasov. Objímačky už boli, no aj tak by som to chcel znova. Nová speváčka sa ani z cela nepodobá na teba. Ty si bola o stokrát lepšia, aj to nové dievča si to uvedomuje. Mám ti odkázať, že nemáš žiarliť, a vlastne nemáš ani prečo. A dostávame sa k pointe veci. Páči sa mi. Nie tak ako ty, no to dievča sa mi páči. Chcem sa pohnúť vpred a hádam to chápeš.
Ruby nesúhlasila, aby som ti to sem napísal, a dokonca nesúhlasila ani s tým, že sem napíšem, že s tým nesúhlasila. Ak to nwechápeš tak sorry. Zajtra s ňou chcem ísť von...
Už sa mi ťažšie píše, keď som sa ti zdôveril. Tak asi to je všetko.
Jáj, skoro som zabudol. Harry si zlomil nohu. Neviem ani ako sa mu to podarilo, no tá jeho frajerka sa o neho dobre stará.
Tak to je asi všetko.
Ahoj, a drž sa. Maj sa. A nezabudni, že ťa určite budem mať stále rád.
Jeremy.

To čo akože teraz spravil? To si myslí, že začnem mať výčitky, že som ho opustila? Alebo čo? No v srdci sa mi niečo pohlo. No v dobrom. Ako keby som sa s ním nadobro odtrhla. Už sme len kamaráti. Hádam tento pocit vo mne potrvá...

Práve som doobedovala. Večer odchádzame a ocko spí. Jediná dobrá vec na tom, že ide s nami Rišo, je to, že môže vystriedať v šoférovaní ocka. Pôjdeme teda cez noc a mali by sme tam prísť niekedy poobede až večer. Môžem aj ja šoférovať, no ja si netrúfam. Mama nevie šoférovať a tá Rišova mama, tá neviem či vie.
Otváram svoj druhý list, a popri tom počúvam pozorne celý dom. Vonku veje letný vánok a dom je ponorený do ticha. Na obed som si uvarila špagety a hotovo. Mama tiež spí, aby potom mohla ocinovi robiť spoločnosť. Pobalený už sme, takže tam nie je očom rozprávať. Začnem čítať:

Slečna Michel,
Stredná škola do ktorej tento rok nastúpite, začína neskôr. Prebieha totižto úpravami. Preto vás žiadame, aby ste nastúpila až 10.9.2016.
Ďakujeme.

S pozdravom Arnold Imrán, riaditeľ školy.

Hotovo. Tak si aspoň možem predĺžiť dovolenku....

...

,,Mami?" zobudím ju potichu.,,Už by si mala vstávať." Mama sa pohmíri a pomaly začne vstávať.

,,Máš všetko?" pýta sa mama. Prikívnem.,,Máš plavky? A spodné prádlo? Osušku?..." pýta sa ďalej ako stroj.

,,Mami. Mám všetko, neboj." poviem nervózne.,,Môžme odísť." poviem ďalej.
,,Nie, ešte nie. Nie sú tu." povie mama a ja si spomeniem na Riša a jeho mamu. S mamou sme sa dohodli, že na tej dovolenke zostaneme až do 4.9.2016. Takže o štyri dni neskôr. Je to fajn. No už sú konečne tu...

...

Sme v aute a cestujeme už tri hodiny. Už teraz ma to nebaví. Rišo mi tu píli nervy a stále mele o skateboardoch. Ja ho aj tak nepočúvam. Asi idem počúvať hudbu cez slúchatká...

...

Cestujeme. Aj som si schrupla. Rišo mi tu omiela o svojich priateloch, ako sa s jedným stretne na dovolenke, lebo ten jeho kamoš je tam ubytovaní, tam kde aj my. Aspoň tam bude mať s kým byť. Rišo ma sem-tam rozosmeje, no niekedy ani nie.....

...

Cestujeme.
Spíme. Rozprávame sa. Papáme.
Cikáme...

,,Maminka? Kedy tam konečne budeme?" spýtam sa.
,,Tri hodinky." povie a zaspáva.

...

Konečne! Áno. Za jednu hodinu! Supeeer! Hádam už len ten hotel nájdeme...

...

Je to tu velikánske! Vykladáme kufre a ja sa pozerám na náš mini hotel.  Vlastne tu bývamelen my a domáci, čo nám prenajímajú hotel. Je tu veľké teplo. A pre zaujímavosť, sme v Chorvátsku, v meste Nin. Zvláštne meno, ja viem...

Vojdem do svojej izby. Kufre hodím na posteľ, ktorá sa nachádza v pravom rohu izby. Periny sú navlečené v kvetovaných obliečkach. V ľavom rohu izby sú skrine a inak je izba dosť veľká. Všimnem si ďaľšie dvere, ktoré vedú z izby. Určite to je kúeľňa.
Aj je. Otvorila som dvere do nej a vidím, že kúpeľňa je zladená do šedej farby. Je krásna.
No zarazím sa, keď uvidím ďaľšie dvere, ktoré vedú z kúpeľne. Priložím k nim ucho.
Započujem chlapčenské hlasy. V tom momente mi napadne množstvo myšlienok. Hlavne nech kúpeľňu nemám spoločnú s Rišom...
V tom prudko otvorím tie dvere.
Vtedy uvidím Riša ako sa zdraví s voľakým vysokým blondiakom. Je veľmi pekný a rovnako vysoký ako Rišo. Takže taký meter sedemdesiatpäť.
Pozeráme na seba akoby sme nikdy nevideli ľudí. Zízam na nich a ony na mňa. Predstavujem si, ako sa budem deliť s Rišom o jednu kúpeľňu.
,,No s pánom bohom!" poviem a zvrtnem sa do mojej izby...

Tak tu je ďaľšia kapitola. Prepáčte, že zverejňujem a píšem tak pomaly. Osravedlňujem sa za gram. chyby.
Vaša Ninka!