Ja, Ty a On (Prebieha úprava mimo wattpadu, potom zverejním opravené :))

Štrnásta kapitola-Pravda

Dievča vyzeralo v našich rokoch a malo medené vlasy, asi po lopatky.
,,Martin? Čo to má byť?" opýta sa a ukáže na moju ruku v tej Martinovej.
,,Ja... ja ti to vysvetlím. Počkaj." povie Maťo lebo sa pohla. Asi simyslel, že ide preč, no ona sa k nám priblížila. Pozerala som na ňu nechápavým pohľadom a ona na mňa vražedným.
,,Prečo držíš môjho priateľa za ruku?" povie to dievča. Ja na ňu vyvalím oči. Martina už nedržím za ruku.
,,Čo si to povedala?" opýtam sa zaujato a šibnem na ňu môj nahnevano-ostrý pohľad.
,,Čo si šibnutá? Povedala som: Prečo držíš za ruku môjho priateľa!?" zopakuje to ešte raz.
,,No tak to si teda na omyle. To je môj priateľ!" poviem rozhorčene. Martin sa snaží ukľudniť aj mňa a aj ju.
,,Čo si o sebe myslíš? Že som krava? To ja s ním chodím! Keď som sa sem nasťahovala bol voľný! Žiadnu priateľku nemal! A hneď ako odídem už s niekým chodí! Myslíš si, že je to náhoda?!" povie a začína kričať. Ja sa naserem na celého Martina. Toto mi nemohol spraviť. Otočím sa tvárou k nemu. Som nasratá. Na neho, na všetko a na všetkých. Na celý poondiaty svet. Zaženiem sa a šľahnem Martinovi poriadnu facku. Tak pokedy som bola preč v Anglicku, on si našiel za mňa náhradu! Dala som mu ďaľšiu, keď som ucítila ako ma to dievča buchlo do krížov. A skríklo:
,,Čo biješ môjho priateľa?!" a posnaží sa ma udrieť. No ja jej nevenujem pozornosť. Martin na mňa prehovorí:
,,Ja ti to všetko vysvetlím! Počkaj aspoň chvíľu Barbora!" skríkne na nás obi dve. Takže toto je tá Barbora? To je jeho tajná priateľka? Som nasratá, ale poriadne. Aspoň, že sme na odľahlom mieste.
,,No tak vysvetľuj ty poondiaty debil!" skríknem na neho a začnem ho búchať päaťami do hrude.
,,Počkajte!" skríkne Martin. V tom akoby sme konečne poslúchli. Do vtedy ma tá Barbora ťahala za vlasy. ,,Sophie. Ja neviem kde mám začať...." povie ďalej.
,,Čo keby som sa ja pýtala?" poviem rozhorčene. Len prikívne. ,,Tak dobre. Prečo si mi klamal, že Barbora je psychologička? Čo je vlastne zač, teda okrem toho, že je tvoja druhá priateľka? A odkedy to vlastne trvá?" vychrlím. Barbora stojí ako stolný stĺp a počúva s nadurdenou tvárou.
,,No. Vtedy keď si odyšla, hneď na to zomrel dedko. To je pravda a aj to,že moja mama sa zrútila. Vlastne odvtedy bývam sám, lebo mama odišla ku svojej sestre. Preto nebola doma. No a tebe som to povedal až po troch týždňoch, myslím to, že dedko umrel. Povedal som ti to až vtedy, keď odyšla Barbora na dovolenku.... Počas tých týždňov čo si bola preč, sa sem Barbora nasťahovala a dosť mi pomohla, až nakoniec som sa do nej zaľúbil. Bol som s ňou dva týždne a povedali sme si, že začneme spolu chodiť. Ty si bola v Anglicku a nemala si sa to dozvedieť. No lenže stále som ťa mal rád. Nedokážem to popísať. Ako keby voľaké citové puto. Tak som si myslel, že keď ti poviem, že dedko umrel, vrátiš sa a rozhodnem sa medzi vami dvoma. No nechcel som vám ublížiť." vysvetloval. Po tvári mi stekali slzy. Na to je už trochu neskoro , nie?
,,Ty si s ňou chodil a nič si mi nepovedal?" povie Barbora a uvidím, že aj jej stekajú po tvári slzy. Sme na tom vlastne rovnako. On jej nepovedal, že je zadaný a mne nepovedal, že má druhú frajerku. V tom ona odyšla a vo mne to všetko vybuchlo:
,, Vieš čo ty si? Debil, posratý debil a klamár! Ja som ti aspoň povedala, že sa mi páčil Jeremy a zostala som s tebou! Ty si ma normálne ťahal za nos! Ja som aspoň úprimná! Všeličo si mi nasľuboval, a ja krava som ti verila!" kričím, nie ja revem. S týmito slovami odchádzam....

...

Ležím doma v posteli. Popravde by bolo teraz všetko ľahšie. Myslím tým to, že som sa nevedela rozhodnúť medzi chalanmi. No nie som si istá, či niekdy budem ešte schopná milovať voľakého chalana. Možno to je veľmi prehnané, no teraz sa tak cítim. Domov som prišla s plačom a mama bola doma. Hneď som jej všetko musela vysvetliť. Potom som si dala kúpel a trochu som sa ukľudnila. No teraz mám hlavu zaborenú vo vankúšia znova plačem. Aj keď som sa nevedela rozhodnúť, či nechám Martina odísť, bolí to. V takomto zmysle slova to bolí. Zajtra ma budú bolieť oči jak neviem čo....

Som zvedavá, čo si asi myslíte. Ospravedlňujem sa za gram. chyby. Len tak ďalej!
Vaša Ninka!