I need you,but I can't

Part 32

SeHun's pov:

Keď Taemin odišiel tak som si utrel slzy. Dal som sa nejak do kopy. Povzdychol som a vošiel do tanečnej sále. 

"Ahoj" s falošným úsmevom som ich pozdravil. 

"Maknae!" vykríkol Chanyeol a prišiel ku mne.

 " V poriadku?" spýtal sa. 

"V najlepšom" povedal som a usmieval sa. 

Sadol som si na lavičku no mal som najhorší pohľad. Pohľad na LuHana a Henryho. Chcelo sa mi plakať. Áno zase, ale bol to príšerný pohľad. Rozprávali sa a smiali.

"Tak poďme nacvičovať" povedal SuHo. 

Nechcel som tu byť. Nie hlavne keď tu bude on a ešte s ním.

 "Hyung?" zavolal som na SuHa.

 "Áno, maknae?" spýtal sa.

 "No..len že necítim sa veľmi dobre, na raňajky som toho mal veľa,nemohol by som..." povedal som no prerušil ma. 

"Jasne, maknae,len choď.Poviem že ťa "bolelo" brucho." povedal. 

"Gomawo" povedal som zobral si tašku a odišiel. 

Nastúpim do auta a idem domov. Vystúpim a otvorím dvere od domu. Hneď idem hore do svojej izby. Zamknem sa. Zatiahol som žalúzie.  A sadol si na zem. Kolena "pritlačil" k hlave a premýšľal som. Premýšľal som o bolesti. Vedieť že už nie sme spolu? To už väčšia bolesť nemôže byť. Ale predsa ma niečo napadne. 

Začnem hľadať po celej izbe. 

"Viem, že som ju niekde mal" povedal som si a ďalej hľadal. V izbe som to už vzdal tak som ju šiel hľadať do kúpelne. Prvý šuplík no nie je tam. Druhý tak isto. TRETÍ. Je tam. Bola zahodená. Nikdy som ju nepoužíval. 

Zobral som zo šuplíka žiletku. Pravou rukou ju chytím a priložím na ľavé zápästie. Spomeniem si na neho a tlak žiletky spomalím. Zavriem oči a pritlačím na žiletku. Zo zápästia mi začne tiecť krv.Slzy padajú na rany. A ja sa cítim tak volne. Všetky problémy sú preč..a ja môžem zase volne dýchať. Vezmem si bielu vreckovku a utriem si stekajúcu krv....otriem slzy. Upracem kúpeľňu a idem späť do izby.

Počujem ako mi niekto volá. Najprv to bol LuHan. Nezdvihol som mu. Potom volal SuHo. Nadýchol som sa a zdvihol mu to.

 "Hyung?" spýtal som sa. 

"Maknae, dúfam, že ti už nie je zle. Manažér hyung volal,  že chce aby sme mu predviedli Growl a Wolf tak by si mohol prísť" povedal. 

"Už nie, hneď tam budem." Povedal som a zložil.

Zobral som si dlhý sveter ktorý mohol zakryť moje zápästie. Zobral som si kabát. A šiel. 

Do pár minút som tam bol a vošiel do budovy. 

Nadýchol som sa a uistil, že mi nevidno zápästia a vošiel do sále. Vďaka žiletke som sa dokázal trochu usmievať no oči tomu nenaznačovali. Všetci sa na mňa pozreli no já sa pozeral len do jedných očí ktoré sa pozerali do tých mojich. Jeho. LuHanove. Je to ako keby existovali len naše oči a nikto iný tam nebol. Skoro som zakopol a to ma z toho "pozerania sa do očí" prebralo.

"Ak ti bolo ešte zle mal si zostať" povedal Kai. 

"V poriadku" povedal som a "usmial sa"

Manažér prišiel a mi mu išli zatancovať. Najprv Growl a potom Wolf.  

"Dobrá práca" povedal a odišiel. 

"Wow,prišiel som len na to aby nám povedal dobrá práca?" povedal som otrávene.

 "Ale, veď už môžeme ísť domov" povedal Lay. 

 "Pravda" potvrdil som. Šiel som si po tašku. 

 "SeHun,počkaj" povedal LuHan ale ja mieril k dverám. Chytil ma za pravé zápästie. Na to pravé zápästie. Takže som musel sýknuť od bolesti. LuHan zápästie stále držal.

 "Aish" povedal som pretože to bolelo.

 "Čo to je?" spýtal sa prekvapivo LuHan. 

"Nie tvoja vec" povedal som a nejak sa mi zápästie dostalo z jeho ruky a rýchlo šiel domov.

🐴🐴🐴

Ďalší diel. Dúfam, že sa vám páčil :)

Tá pesnička od EXO - what if :3 Jinjja pustíte si ju! (Asi mi predbieha "Promise") 

A Ďakujem za vote a komentáre :)*