LuHan's pov:
"LuHan Hyung, ale zbil ho bičom!" Jin-hoo povedal. Keď to povedal svet sa pre mňa ako zastavil.
Rýchlo som zrušil hovor. Mal som nervy. Nervy na SeHunového otca.Bolo pol jednej ráno. Nevedel som čo robiť. Rýchlo som vyšiel z izby. Išiel som sa obuť.
"Kam ideš zlato,je pol jednej ráno" povedala mama. Neodpovedal som jej.
Zobral som si kľúče od auta a zabuchol dverami. Bolo mi jedno, že som šiel len v tričku. Rýchlo som naštartoval auto.Zastavil som pred SeHunovim domom.
Vyšiel som z auta a zavolal SeHunovi teda dúfal, že to zdvihne Jin-hoo.
"Áno?" ozval sa Jin-hoo(v) ospalý hlas.
"Jin-hoo, prosím pôjdeš mi otvoriť dvere? Ale tak aby ťa nevidel otec!" povedal som.
"Dobre Hyung,idem" povedal a zložil. Po pár minútach sa otvorili dvere.
"Pod,otec spí u seba" povedal Jin-hoo. Pomaly sme šli s Jin-hoo(m) hore schodmi do SeHun(ovej) izby.
Pomaly som otvoril dvere a zavrel za sebou. Videl som ho. Môjho SeHunnieho. Spal. Rozplakal som sa.
"Jin-hoo" tichšie som povedal.
"Áno?" spýtal sa.
"Zoberiem SeHunnieho ku mne domov, nechaj si jeho mobil,keby niečo ČOKOĽVEK tak mi len zavolaj!!" povedal som.
"Dobre Hyung,postaraj sa o neho" povedal Jin-hoo a silno ma objal a ja jeho späť.
Potom som šiel k Hunniemu. Chytil som ho do náručia a šiel s nim pomaly dole schodmi. Jin-hoo zavrel všetky dvere a šiel spať do svojej izby.
Šiel som s Hunniem k autu a dal som ho do auta. SeHunnie sa našťastie neprebudil.Rýchlo som naštartoval. Potom som zaparkoval pred mojím domom. Otvoril som dvere od auta a vzal si do náručia Hunnieho.
Otvoril som dvere od domu, nevyzul som sa a šiel do svojej izby. Položil som Hunnieho na svoju postel a zakryl som ho. Pobozkal som ho na čelo. A začal som plakať, ale tichšie aby sa Hunnie nezobudil. Bolo 2 hodiny ráno. Mama otvorila dvere od mojej izby. Zaviedol som ju do obývačky aby sme nezobudili Hunnieho.
"LuHan,čo sa stalo? prečo je SeHun tu?" spýtala sa mama. Neodpovedal som jej.Začal som plakať čo raz silnejšie a silnejšie. Mama ma objala a ja ju silno tiež.
"Mami,ja ho milujem a on trpí kvôli mne" povedal som s plačom.
"Ale zlato,netrpí kvôli tebe a teraz mi povedz čo sa stalo" povedala. Vzdychol som si.
"SeHun(ov) otec zbil Hunnieho s bičom" povedal som a začal plakať silnejšie.
"Čože?!" šokované sa spýtala mama.
"Buď s nim,neopustí ho!" povedala mama.
"Nikdy" povedal som a šiel zrobiť SeHunovi čaj.
Pomaly som otvoril dvere od mojej izby a videl na posteli bezmocné, zničené SeHunové telo. Položil som čaj na stolíku. A Hunnie sa prebudil s plačom a krikom.
"Nie,prosím nebi ma!" zakričal a plakal. Rýchlo som k nemu išiel a objal ho.
"Neboj, Hunnie to bude v poriadku,všetko bude v poriadku,už ti nikto neublíži!" povedal som a pobozkal ho na čelo. Hunnie prestal plakať.
"Lu?" spýtal sa SeHun.
"Ano,zlato?" spýtal som sa ho.
"Kde,kde je Jin-hoo?" spýtal sa. "
Je doma, nechal som mu tvoj telefón a keby niečo tak zavolá a nebude klamať ako niekto" povedal som a rozcuchal mu vlasy.
"prepáč" povedal.
"Tu máš čaj,vypi ho" povedal som a podal mu čaj.
"Bolí ťa to až moc?" spýtal som sa.
"Nie nebolí." povedal a sýkol od bolesti.
"Hunnie"povedal som. SeHun dopil čaj a ja som pohár dal späť na stolík. Postavil som sa pretože som chcel aby Hun spal sám,aby mu bolo pohodlnejšie ale zastavil ma jeho hlas. Chcel ma zastaviť rukou no nemal silu ju zdvihnúť.
"LuLu?" spýtal sa Hun.
"Áno Hunnie?" spýtal som sa.
"Môžeš prosím spať so mnou?" sladko sa spýtal a ja nemohol odmietnuť. Ľahol som si k nemu a objal ho.
"Drž ma pevne,objím ma"povedal.
"Hun" povedal som a SeHun sa pomaly otočil ku mne. Stretli sa naše oči.
"Môžeš mi veriť? prosím,prosím" povedal som a objal ho silnejšie.
"Verím ti,teraz ma drž ešte raz pevne aby som ťa mohol cítiť..držať ma" povedal Hunnie a ja tak urobil.
Potom som ho pobozkal na pery. On mňa späť.
"Bez teba neviem dýchať,bez teba som nič" povedal som a pobozkal ho ešte raz. On mňa späť a já ho chytil pevne a zaspali sme.
🍂🍂🍂
Tak tu je kratšia časť :D pre zmenu tu nie je žiadne násilie/bitie/týranie... :D (Zatiaľ)
Dúfam, že sa vám páčila a za každý komentár a vote budem rada :*) :3!
(A len tak by the way tento mesiac je to prvý krát čo som do toľkej hore (3:07) Niekedy som bola už o 23-tej ospalá :D (že Lada? :D teda keď to budeš čítať) ale to bude asi tým Novembrom keď sme boli do 6-tej.. :D)
YOU ARE READING
I need you,but I can't
Fanfiction(Nebojte bude to v Slovenčine len myslím že toto je lepšie v Eng) Friends can cuddle, right?" I asked, inching closer to Luhan. "Yeah." Luhan said, opening one eye adorably to look at me. "They can kiss too?" I whispered
