I need you,but I can't

Part 25

SeHun's pov:

...."A povedal všetko Henrymu, o mame a otcovi" povedal som.

 "Si si istý, že to LuHan povedal" spýtal sa Kai. 

"Bol za mnou,Henry bol za mnou a povedal mi všetko" povedal som.

 "Čo všetko?"spýtal sa Kai.

 "že je LuHan jeho a že som len dieťa" povedal som. 

"Ale SeHunnie, zas len žiarliš" povedal Kai. 

"Jongin! Nežiarlim!"povedal som. 

"Jasné, že nie už budem musieť ísť, ale ostane tu LuHan" povedal Kai.

 "Nie,nie nech ide domov tak či tak zajtra sa vrátim." povedal som.

 "Tak ako chceš" povedal Kai a odišiel. 

Chcel som mu ísť niečo povedať tak som vyšiel z izby. Videl som LuHana ako sa objíma s Henrym. Utiekol späť do izby. Chcelo sa mi plakať. Od kedy je tu Henry všetko je zlé. Šiel som sa osprchovať a vyčistiť zuby. Neviem ako ale zaspal som.

Ráno som vstal a šiel sa umyť....potom som sa šiel obliecť a a zavolal si taxíka aby ma odniesol do dormu.

LuHan's pov:

Večer sme v nemocnici nemohli zostať tak som šiel domov s Henrym. Nastúpili sme do auta a riadil som.

 "LuHan?" spýtal sa Henry. 

"Áno?" spýtal som sa ho. 

 "No,já len ako ste na tom so SeHunom?" spýtal sa. 

"Úprimne? Ani neviem od kedy ma tie sny tak sa so mnou ani nerozpráva a žiarli na teba." povedal som. 

"Na mňa? Ale veď nemá ani prečo sme najlepší kamaráti že?" spýtal sa. 

"Áno sme." povedal som smutne.

 "Prečo tak smutne?"spýtal sa. 

"Neviem, to len SeHun .Nechcem ho stratiť. Dnes niečo pripravím tak mi pomôžeš." povedal som a zastavil pred dormom. 

Šli sme dnu a já hneď začal pretože SeHun je z nemocnice o chvíľu tu. Išiel som sa prezliecť do niečoho iného a keď som bol len v spodkách Henry prišiel do izby. 

"Oh,prepáč nechcel som" povedal. 

"V pohode" povedal som.

 "To to je znamienko?" spýtal sa Henry a ukázal na okraj môjho pod brucha.

"Áno je" povedal som a doobliekal sa.

 "Donesieš z kuchyne víno a dva poháre?" spýtal som sa ho a on po ne šiel. 

Zatiaľ som som zapálil sviečky a dal ich niekde. Poslal som Xiumina kúpiť rúže a po pár minút sa vrátil. 

"Čo tak skoro?" spýtal som sa. 

"Mám zdroje" povedal. Ďalej som sa nepýtal sa a lístky rúže pohodil skoro po celej izbe. Zavrel som našu izbu a šiel zatiaľ do obývačky pozerať TV.

SeHun's pov:

Vyšiel som z taxíka a otvoril dvere od dormu. Videl som ako LuHan pozerá v obývačke nejaký film tak som šiel rovno do našej izby. Ruka sa blížila k kľučke ale v tom ma niekto potiahol.

Bol to Henry.  

"Čo chceš?!" spýtal som sa keď ma oprel o stenu v jeho izbe.

 "Od teba? Len aby si dal LuHanovi pokoj. Pretože sme spolu spali zatiaľ čo ty si bol v nemocnici." povedal Henry. 

"LuHan by sa s tebou nikdy nevyspal a hlavne nie keď má mňa" povedal som. 

"Nie? Sám na mňa niekedy žiarliš a ak neveríš tak sa ho spýtaj sa na znamienko ktoré má hneď nakraj jeho pod brucha a obaja dobre vieme čo má hneď dole a že chutil dokonalo" povedal Henry a já tomu neveril. Odstrčil som ho a šiel do obývačky. 

LuHan si ma všimol a postavil sa z gauča. 

"Hunnie, je ti lepšie?" spýtal sa chcel ma objať ale já šiel o krok ďalej.

 "Daj si dole nohavice" povedal som a už sa mi chcelo plakať.

 "Prosím?" spýtal sa prekvapene LuHan. 

"Chcem vidieť tvoj okraj pod brucha. Chcem vedieť či hovorí pravdu" povedal som a slzy začali tiecť. 

"Kto?" spýtal sa. 

"Prosím, povedz mi,  že nieje žiadne znamienko,prosím povedz mi,  že len klame,prosím povedz mi, že si ma ozaj nepodviedol a hlavne nie s ním" povedal som. 

"SeHunnie,len žiarlíš já ťa nepodv...." povedal ale já ho prerušil a šiel do našej izby. 

Otvoril som dvere a videl všade listy rúže a sviečky,víno a vedľa neho 2 poháre. Sfúkol som sviečky a otvoril som svoj kufor. Nahádzal som tam svoje veci a "nenápadne" odišiel. 

Otvoril som dvere od domu a vošiel dnu. 

"Nemali ste tam ešte ostať?" spýtal sa otec.

 "Lu-LuHan ma podviedol" povedal som a rozplakal sa. 

"Ale SeHun,predsa vieš že nie vždy môže ísť všetko podľa PLÁNU.

🐍🐍🐍

Takže prepáčte, že je tak neskoro a tak krátka ale neviem čo tam dať  :)* Ale tak dúfam že sa páči :)

Ďakujem za vote a komentáre :*)