SeHun's pov
Ráno som sa zobudil ako každý deň (?) a šiel som sa osprchovať,vyčistiť zuby potom som si vyfénoval vlasy a nejak ich učesal.Počul som ako mi zvoní telefón tak som sa pozrel kto volá.Bol to náš úžasný leader SuHo tak som mu to radšej zdvihol.
"Pripravený?" ozval sa SuHo.
Nechápal som čo tým myslí tak som sa ho spýtal.
"Bože maknae ty si na to zabudol?!"nebol naštvaný ale asi ani nadšený
"Načo Hyung?" spýtal som sa.
"Dnes máme nacvičovať na pesničku Wolf už pol hodinu ťa čakáme!! Vravel som ti to včera!" povedal.
"Hyung, prepáč ja som na to úplne zabudol,už sa len naraňajkujem a utekám!" rýchlo som povedal.
"Dobre len sa pomaly naraňajkuj." SuHo povedal a zložil.
Tak som sa šiel rýchlo obliecť a zobral som si modré roztrhané rifle a biele tričko, červenú košeľu a slnečné okuliare.
Potom som išiel dole do kuchyne kde sedel môj otec aj s bratom. Prisadol som si a pozdravil. Otec sa má spýtal, že kde idem. Odpovedal som mu, že ideme nacvičovať a že už meškám pol hodinu. Len sa na mňa divne pozrel a obzrel si moje oblečenie.
"Je všetko v poriadku?" spýtal som sa ho a dal si do úst vajíčka ktoré nám otec uvaril.
"Choď hore a prezleč sa!!"
"Prečo by som mal?" Spýtal som sa ho.
"Pretože môj syn nebude chodiť niekde s roztrhaným oblečením a načo ti sú tie okuliare vonku nesvieti slnko!" Išiel do mojej izby a ja len čakal a jedol raňajky.
Otec prišiel späť aj s oblečením a hodil to po mne.
"Choď sa do toho prezliecť alebo nechoď nikde!"povedal.
Nemal som na výber tak som sa musel prezliecť.
Rifle neboli ani úzke a boli tmavo modrej farby a sveter, ktorý bol skoro väčší ako ja. Pozrel som sa do zrkadla.
"No aspoň že tvár je krásna" V duchu som si povedal.
Ale našťastie som prišiel na nápad a zobral som si batoh a tam som si dal to NORMÁLNE oblečenie.
Pozrel som sa na mobile aký je čas bolo 10:54 tak som si vybral kabát a usmial som sa na svoju tapetu.
Na uzamykacej ploche mám svoju mamku a na hlavnej mám LuHana. Áno úž je to pár mesiacov čo k nemu cítim niečo viac ako ku kamarátovi ale vie o tom iba Kai a sľuboval, že to nikomu nepovie.
Nevšimol som si že za mnou stojí môj otec a ten pravdepodobne videl moju tapetu a zavrel dvere.
"PREČO MÁŠ TOHO LUHANA NA TAPETU?!" Zakričal a ja som nevedel čo povedať tak som si vymyslel.
"Včera sme hrali s EXO fľašu a ja som si musel nastaviť na tapetu LuLuho (zvykol som si že ho volám ho Lulu ale aj on mňa Hunnie takže je to cute)
"TAKŽE LULU ANO?!" zakričal a vlepil mi jednu a urobil mi monokel na trošku pod oko a začalo to fialovieť.
Dosť to bolelo, ale ja som si len zobral batoh a rúško. Utekal som dole schodami a videl Jin-hoo(a) a objal som ho a on mňa.
Rýchlo som šiel autom k budove kde mame nacvičovať ale pred tým som ešte šiel dole na záchod a vytiahol som z batohu to normálne oblečenie a prezliekol som sa. Pozrel som sa do zrkadla a ten monokel vyzeral hrozne že som sa úprimne zľakol sam seba.
Našťastie som mal u seba make-up a dal si to naň aj keď to strašne bolelo ale musel som to nejak zakryť aj keď to moc nezakrylo. Za-pudroval som to a dal si tie slnečné okuliare aby mi to nevidnolo a dal si rúško na ústa, ale najhoršie bolo že vždy keď som niečo povedal a hýbal ústami tak ma to bolelo a musel som sýkať od bolesti tak som ako debil stal pred zrkadlom asi 5 minút a rozprával sa sam zo sebou aby som si trochu na to zvykol pred tým ako prídem za Hyung(ami).
YOU ARE READING
I need you,but I can't
Fanfiction(Nebojte bude to v Slovenčine len myslím že toto je lepšie v Eng) Friends can cuddle, right?" I asked, inching closer to Luhan. "Yeah." Luhan said, opening one eye adorably to look at me. "They can kiss too?" I whispered
