I need you,but I can't

Part 27

SeHun's pov:

Bolo večer. Tma. Ale tá mi vôbec nevadila. Jediné čo mi vadilo bol ON. Neveril mi. A určite si o mne myslel, že som nejaký ("kurva") ktorý píše každému že ho miluje. S Kai(om) sme dosť dobrí kamaráti nič viac. Vždy keď je jemu zle alebo mne tak si pomôžeme. Nechápem prečo LuHan žiarlil kvôli takej blbosti. 

Ak by ma mal naozaj rád tak by mi veril a nepozeral si moje správy. Pozerám si snáď ja jeho? Nie. Je to ponižujúce. Neveriť niekomu s kým sa poznáte už dlhé roky.  Mám ho rád a to veľmi, ale za to si zavinil sám. Cestou domov som plakal. Chodil som ako mŕtvola. Nezaujímal ma svet. Aj ma skoro zrazila električka. Došiel som domov a šiel rovno do izby. Plakal som. Nechcelo sa mi nič robiť len plakať. Začal mi volať. ON.Bolo to otravné nemohol som si ani prepnúť pesničku. Veľa ľudí mi písali. 

"Ako sa máš?" Alebo si aj všimli, že je so mnou niečo. No nechcel som im o tom povedať.

Napísal mi Kai.

"maknae, deje sa niečo s LuHanom? " 

-"nie nedeje" 

"Povedz mi pravdu" 

-"Neboj,nič sa nedeje" 

"SeHunnie, nemusíš mi nič hovoriť, ale ak to budeš chcieť povedať vždy tu budem dobre?" 

-"Dobre" odpísal som ale mal som sto chutí mu napísať čo sa stalo.

"A myslím, že viem čo sa stalo,dozvedel si sa, že ti LuHan číta SMS-ky že?" spýtal sa Jongin 

(To hrubým napísane písal Henry keď zobral Kai(ov) mobil ale nechce sa mi tu dať ešte Henryho pohľad)

-"Ty si o tom vedel?!" spýtal som sa.

"SeHunnie,každý o tom vedel" 

Začal som plakať ešte viac.Každý o tom vedel až na mňa.

Dal som si mobil na tichom, pretože LuHan stále a stále volal. Nechcelo sa mi ísť vôbec na zajtrajšiu skúšku. Vidieť ho tam? A počúvať ako sa mi chce ospravedlniť. Nie. On za to môže mal mi veriť, ale on to neurobil. Neveril mi a to je to najhoršie čo mohol urobiť.  Teraz ho budem musieť vídať na skúškach každý deň a snažiť sa nerozplakať. Ale čoskoro si uvedomí, že to rozhodnutie ktoré urobil bolo to najhoršie v jeho živote.

"SeHun,si v poriadku" Do izby vošiel otec a spýtal sa.

"Prosím,daj mi pokoj" povedal som pretože som s nikým nechcel hovoriť.  

"SeHunnie,povedz čo sa stalo?" to bolo asi prvý krát čo ma nazval "SeHunnie"

"Oci?" spýtal som sa.

"Áno SeHun?"

"Môžem mať prosbu?" 

"Akú len chceš"

"Nechcem ísť na skúšku,prosím nenúť ma tam ísť" povedal som  a začal plakať.

"O to ma prosím ťa nežiadaj. Vieš , že nácviky sú dôležite"

"Ja viem, ale mohol by si ma dať do inej skupiny? Sľubujem, že budem tvrde pracovať, ale  nechcem tam ísť,fakt tam nejdem" Plač silnel a ja sa snažil hovoriť.

"Synak,máš tam najlepších kamarátov,a aj toho LuHana."  (že by  SeHun(ov) otec mal srdce?)

"Nie....Chcem mať nových kamarátov. Aj v novej skupine budu...nový....kamaráti" 

"Povedz mi pravdu.Prečo chceš zmeniť skupinu?" spýtal sa otec.

Plač bol silnejší a silnejší. "LuHan  mi neveril Oci. Čítal moje SMS-ky  a vedeli to všetci okrem mňa"

Plakal som a otec ma objal. 

Takže...zase nový krátky diel 

Dúfam, že sa páčil

Začína sa SeHunov otec meniť?

ďakujem za vote a komentáre