Ani neviem kto som

9.časť

Ďalší deň ráno, keď som ešte spala mi už písal Adam, že sa cíti lepšie ale nie natoľko aby sme niekam šli, tak že či by som za ním nedošla, že by bol veľmi rád a aj predošlý večer ho to potešilo a spravilo ako tak náladu. Tak som mu volala.
Ja: "ahoooj Adamko.. som naozaj rada, že ti je už lepšie a veľmi rada za tebou aj prídem, len je tu taký menší problém... (chcela som ho len ponaťahovať)"
Adam: "ahoj..láska. Rád ťa počujem. A aký problém? Prosím nestraš ma..."
Ja: "Neboj je to len taká maličkosť, akoby si nevedel, že ťa rada naťahujem.. prosto budem môcť dojsť až okolo 6 večer, skôr to nestíham...prepáč milášku.."
Adam: "takmer som umrel strachom, že čo sa deje a ty mi povieš toto? To si odskáčeš, keď prídeš.." (nemyslel to nijak výhražne skôr tak ironicky)
Ja: "no oki, teším sa na teba večer, zatial pa.."
Adam: "pa kráska.. už sa ťa neviem dočkať.."
Pravdu povedať, nemala som nič extra na pláne, že by som nemohla ísť za ním aj skôr len prosto sa mi nejak nechcelo, chcela som na chvílu vypnúť, byť sama a možno aj premýšlať o posledných týždňoch.. prečo sa to všetko stalo.. Nemala som depku ani nič len som si potrebovala oddýchnuť od ľudí. Celý deň som strávila ležaním na posteli a čumením som do steny. Premýšlala som nad vśetkým a zároveň nad ničím. Nevedela som čo robiť, tie posledné týždne boli také ťažké a zvláštne ale zároveň ma to nejak zmenilo možno, že aj k lepšiemu aj keď neviem ako by to bolo možné, keďže predtým som bola dobré poslušné dievčatko a stále som trávila čas s rodičmi a teraz je to presný opak, aj keď to nebola len moja chyba. Poobede, keď som už mala tej samoty plné zuby až sa mi chcelo plakať radšej som zišla dole a porozprávala sa s Klárou, už som sa s ňou nerozprávala niekoľko dní takže sme si mali dosť, čo povedať, vyrozprávala som sa jej úplne zo všetkého, posťažovala som sa jej a ona len na mňa súcitne pozerala, pousmiala sa a podporila ma niekoľkými slovami. Neskôr ma objala a povedala: "som naozaj rada, že mi dôveruješ natoľko, že si mi povedala úplne všetko, nebudem ťa ľutovať, pretože viem, že to je to  posledné čo by si chcela počuť , ale som na teba hrdá, že si sa dokázala zmeniť a zastaviť to, čo ťa ničilo... neboj jazvy zmiznú, možno nie úplne ale bude ich časom menej a nebudú také viditeľné.. Ale jediné, ktoré nezmiznú sú tie, na tvojom srdci, tie zo sklamania a všetkej bolesti, ale neboj spolu to zvládneme, pomôžem ti vždy a so všetkým, čo budeš potrebovať..." Tým mi okamžite zlepšila náladu o 120%  ešte som ju poprosila, či by mi nepripravila niečo na zjedenie a šla som sa zatial prichystať, síce boli len 2 poobede ale zrazu som mala chuť ísť hneď za Adamom napísala som mu, že prídem o dosť skôr, tak že nech ma čaká. Po chvíli odpísal : "ja ťa čakám už od rána a dufal som, že sa ozveš, že prídeš skôr, si ma potešila kráska teším sa na teba :*" obliekla som sa, prežehlila svoje dlhé blond vlasy (síce boli prirodzene celkom rovné ale večerná sprcha a to, že boli v drdole celú noc im akosi neprospelo tak som musela) a naniesla špirálu (nijak inak som sa nemalovala ak nepočítam linky, ktoré som mala raz a vyzeralo to katastrofálne..nepovažovala som tony makeup-u za potrebné) zobrala som si veci, "longbord" a zbehla dole. Kým som ja zo seba spravila človeka Klára mi stihla nachystať tie najúžastnejšie palacinky s nutelou, šlahačkou a jahodami.. Bola som unesená, pretože palacinky úplne milujem. Poprosila som ju aby mi ich pár zabalila, źe idem za Adamom, tak že by som mu rada zobrala. Kým to zabalila ja som mu písala: "už odchádzam z domu takže za chvíľku som pri tebe milášku" ..neodpisoval ale aj tak som šla. Keď som k nim dorazila, otvorila mi Nika, źe Adam pred chvílou práve zaspal, no tak čo už nebudem sa trepať späť domov, počkám kým sa zobudí. Kecala som zatial s Nikou a nejakou blbou náhodou sme do seba nahádzali všetky palacinky a veru nebolo ich málo. Po nejakom čase som sa šla pozreť na Adama ale stále spal. Nechcelo sa mi už dlhšie čakať tak som sa ho pokúsila nežne zobudiť. Pohladila som ho po líci a dala mu pusu na krk. Na perách sa mu objavil úsmev, a aj keď ešte neotvoril oči otočil sa smerom ku mne a pusu mi opätoval zhodou náhod na líce...