Love can hurt [Ereri,SK]

Love can hurt

„Nie, radšej to nerob" vyhŕkol som v rýchlosti a chytil mu ruku na znak toho, aby to vážne nerobil.

„Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť" odsekol chladne, jedným rýchlym pohybom si vyslobodil ruku, v ktorej niečo zvieral a šupol si to do úst. Najprv sa nič zvlášť nedialo, jeho sánka sa hýbala na znak toho, že to prežúva a po pár sekundách sa na jeho tvári objavila obrovská nechuť. Jasné, chcel to nejako skryť, ale ani sa mu nečudujem, že sa mu to nepodarilo. Okamžite si chrbát ruky priložil k perám a žul aj napriek všetkému ďalej.

„Hahaha. Som vedel, že mal tú odpornú!" vyštekol škodoradostne Jean a bolo očividné, že bol šťastný z Leviho zlej voľby.

Ja som sa ale len nervózne usmial a Armin podobne. Tak trochu sme ho ľutovali, že má zrovna jednu z tých najhorších. On ale nič nehovoril, len s obrovskou nechuťou na tvári, akoby žul hovno (nemalo to od toho ďaleko) to proste žul naďalej. Nechcel som mu vravieť niečo na spôsob: vravel som ti, aby si to nerobil, pretože viem, že by ho to len viacej naštvalo ... ale tak ... vravel som to.

Levi jedným rýchlym zabijáckym pohľadom umlčal smejúceho sa Jeana a podal mu krabičku. No hej vlastne, je na rade. Som zvedavý čo si vyberie. (Ooooo prosím, nech to je skunk, nech to je skunk!)

„Až keď ukážeš prázdne ústa, tak znejú pravidlá" uškrnul sa Jean, ale krabičku si poslušne vzal. Po chvíli dlhého a úmorného žutia Levi konečne poslednýkrát preglgol, odkryl si rukou ústa a ukázal nám ich na znak toho, že má všetko zjedené. Armin sa znovu len neveriaci nervózne usmial. Niečo na spôsob toho, že: To akože zožral aj túto? Ten ti má ale smolu, ale zároveň aj kuráž. Armin mal pravdu. Chudák Levi, ten má ale pech! Vybrať si ich toľko a pri tom všetky tie nechutné. Keby pár dobrých ... ale on nie, on všetky tie nechutiny si povyberal.

Jean si len jemne pohŕdalo odfrkol. Asi ho sralo, že ešte nevyhral a že musí znovu skúšať šťastie. Armin a ja sme už dávno vypadli. Armin teda prvý a ja hneď kolo za ním, pretože môj žalúdok nie je stvorený na toľko nechutností. Akože dobre, tie ponožky sa dali ... ale potom tie zvratky. No musel som to okamžite vypľuť, čím som vypadol. A teraz to bolo Jean Vs Levi. Kto z koho! Úprimne ... ja držím Levimu, neviem ako Armin. Jeanovi by som nedržal nikdy ... tomu jediné čo prajem je, aby dostal skazené vajce alebo skunka.

Jo ... Pokiaľ vám to ešte nedošlo, hráme tu práve Jelly Beans. Súhlasil som len preto, že to môže byť prdel ... a vôbec som si nemyslel, že to bude až také odporné. No osudová chyba! Najprv som mal hrušku ... a ja tak že: Mňam, také hrozné to zas nebude a navyše mohlo by mi aj šťastie priať ... a hneď nato prišiel môj úhlavný nepriateľ ... skazené vajce. Bojoval som s ním statočne ... náš boj sa niesol dlhé hodiny, celé dni a noci (áno, preháňam to, ja viem ...) až nakoniec ma premohol a ja som podľahol zraneniam. Ešte stále môžem cítiť za zubami následky našej vojny ... normálne mám žalúdok na vode ... sa čudujem, že som sa nepovracal, aj keď som od toho vážne nemal ďaleko.

Zato Jeanovi šťastie dnes nejako praje ... keby to bolo možné mám normálne podozrenie, že ho nejako podplatil. Sa tým hnusným vyhýba jak chalan škaredej babe, ktorá sa po ňom vešá. Zatiaľ mal len jeden hnusný ... a to bola zubná pasta, čo si myslím, že až také zlé byť nemohlo. Šak mu to aj zadara vyčistilo dych (Bože, vďaka aspoň za toto), nemá sa čo sťažovať. No a Levi ... ten chytá len tie hnusy. Mi ho až ľúto je, no ... zvláda to hrdinsky. Toto je jeden z dôvodov, prečo som sa doňho zamiloval. Nerobí sa veľkým kápom pred ostatnými, na nič sa nehrá. Nie je ako tí, ktorý si myslia, že sú majstrami sveta a pri tom vždy hneď ako prví vezmú nohy na plecia. On to myslí vážne a proste ... bude bojovať dokonca ... proste to zožere! Akože nechcem nič vravieť, ale mohli by to už aj dohrať. Chcem konečne, aby Jean prehral a išiel sa vygrcať.