I need you,but I can't

Part 15

 "Čože?! dúfam, že sa nechceš po tom všetkom ešte k nemu vrátiť?!"spýtal sa LuHan.

 "LuHan on je môj otec,ja nemôžem. Nemôžem stratiť obidvoch rodičov." povedal som. 

"Prepáč,ja len sa bojím" povedal LuHan.

 "Neboj sa" povedal som a objal ho.

 "Zostaneš tu aspoň dnes prosím?" spýtal sa. 

"No,dobre" odpovedal som.

 Pozerali sme nejaký film a ležali sme na gauči v obývačke. 

"LuLu?" spýtal som sa. 

"Áno,Hunnie?" spýtal sa.

 "Milujem ťa" pošepkal som mu do úst a olízol mu spodnu peru. 

"Aj ja teba,ale počul si otca nemôžme zraníš sa" odpovedal.

 "Neboli to keď si pri mne" povedal som a LuHan si na mňa ľahol ,ale oprel sa lakťami aby na mňa nebol celou váhou. Pobozkal ma a vošiel  mi jazykom do úst.

 "šťastný?" pošepkal.

 Chvíľu sme sa bozkávali a mľaskali, ale potom nás vyrušili LuHanovi rodičia.

*Kašeľ* 

"Mohli by ste aspoň dávať pozor či niekto nejde" povedala LuHan(ova) mama. 

"A aj by ste mohli tichšie mľaskať" povedal LuHan(ov) otec.  LuHan ma až po tom prestal bozkávať. 

"LuHan, aspoň na neho nelež celou váhou nemáš 10 kg." povedala jeho mama. Já sa zasmial a LuHan zo mňa zišiel.

 Prišiel ku mne LuHan(ov) otec a niečo mi podal.

 "SeHun, zober si to nebude ťa na pár hodín to bolieť a skoršie sa to zahojí." povedal LuHan(ov) otec a podal mi liek s hrnčekom v ktorom bol jahodový čaj.

 "Ale budeš "mimo" aspoň 3 hodinky. Budeš spať a zobudíš sa až po tých 3 hodinách" povedal. 

"Dobre,ďakujem" povedal som a dal si do úst liek a zapil som ho čajom. 

"SeHunnie,mal by si isť hore do LuHanovej posteli." povedala LuHanova mama.

"Ah,dobre" povedal som a postavil sa. Strašne sa mi zatočila hlava takže ma do izby odniesol LuHan. 

Položil ma na postel a zakryl ma. Chcel odísť ale podržal som ho za zápästie. 

"LuLu?" spýtal som sa. 

"Áno Hunnie?"spýtal sa. 

"Budeš spať so mnou?" spýtal som sa. 

"Rád" odpovedal a ľahol si ku mne. Silno ma objal a pobozkal ma.

 "Milujem ťa" pošepkal som. 

"Aj ja teba" odpovedal. Ten liek rýchlo účinkoval takže som zaspal.

SeHunového otca pohľad:

*ráno*

Ráno som vstal a šiel som sa umyť...Po tom som šiel do kuchyne zrobiť raňajky. Keď som ich dorobil tak som šiel zobudiť Jin-hoo(a) a SeHun(a).

 "Jin-hoo! Vstávaj!" zakričal som a otvoril dvere od jeho izby. Potom som šiel k SeHun(ovým) dverám. Viem, že som to včera s tým bičom trochu prehnal, ale aspoň už dúfam nebude mať nič s tým teplošom inak budem musieť vytiahnuť môj plán B.  Zaklopal som na jeho dvere. Nič. zaklopal som ešte raz stále nič. Ak tam bude zase s tým teplošom tak ho zabijem. Pomaly som otvoril dvere, ale SeHun(ová) postel bola prázdna. S nervami som zabuchol dvermi a šiel za Jin-hoo(m). 

"Kde je?! vykríkol som na neho. 

"Kde je kto?" spýtal sa.

 "Neskúšaj moju trpezlivosť! SeHun!" vykríkol som. 

"Nie je doma?" spýtal sa. 

"Bol tu že?! Bol tu ten teploš a zobral ho." povedal som. 

"Nikto tu nebol" povedal Jin-hoo. 

"Neklam mi! povedal som a dal mu dosť silnú facku. 

 Išiel som si sadnúť na gauč.  

"Dám im ešte chvíľku nech si užijú ten ich vzťah" pomyslel som si a počkal hodinu. Potom dve a tri. Tri hodiny prešli a ja ešte stále s nervami som si zobral bundu a obul sa. 

Naštartoval som auto a pomocou GPS som sa dostal k toho teploša domu. Vyšiel som z auta a šiel k domu. Zazvonil som na zvonček.

🍃🍃🍃

Takže tu je ďalšia časť dúfam že sa páčila aj keď no nič moc :D 

Ale tak či tak ste strašne milý (narozdiel odo mňa  na SeHunnieho) a já vám ďakujem za každý vote a komentár :*)