The Teacher

Kapitola 5

"Prečo?"opýtal sa a pozrel sa na papiere rozhádzané na stole. "Snažím sa nazbierať kredity,aby som mohla skôr absolvovať."povedala som mu. Nechcela som v tejto škole ostať dlhšie, chcela som ísť na výšku.

"Prečo?"opýtal sa znova a znel ako malé dieťa.

"Čo je to? 20 otázok?" opýtala som sa a pozrela na neho spoza knihy.

"Som len užasnutý,"povedal potichu dívajúc sa na mňa.

"Okej,"povedala som,vrátila sa späť ku knihe a zapísala si pár poznámok pre moju esej.

"Odchádzaš alebo?" opýtala som sa a pozrela sa na neho.

"Ostanem,"povedal a sadol si na stoličku hneď vedľa mňa.

"Prečo?"opýtala som sa ho.

"Takže chceš byť sama," povedal s tým perfektným úsmevom. Pozrela som sa späť a napísala ešte viac poznámok,bolo ťažké sa sústrediť,keď som cítila ako ma drží za nohu. Školská sukňa veľmi nepomohla lebo odhaľovala celé moje stehná.

"Prestaň snažím sa čítať,"povedala som a kopla som ho do nohy.
"Au,"zamrmlal. Potom ako som ho kopla ma znova chytil za stehno.

"Povedala som,aby si prestal," povedala som a hodila do neho gumu.

"Čo? Rozptyluje ťa to?" opýtal sa so samoľúbim úškrnom.

"Áno!" zakričala som,zatvorila knihu,postavila sa a išla uložiť knihu späť na policu. Pozrela som sa na knihy a chcela som si zobrať jednu novú. Bola na vrchu police takže som na ňu nemohla dočiahnuť. Zavrčala som naťahujúc sa po to. Postavila som sa na špičky,chcela som si prečítať tú knihu. Skoro som ju mala. Skoro som ju dočiahla. Cítila som jeho veľkú ruku na mojom chrbte. Schmatol knihu a otočil ma.

"Aavvhhh si taká malá," povedal posmešným detským hlasom.

"Pusti to Stone," povedala som a snažila sa mu vziať knihu.

"Nie, najprv ma musíš pobozkať." povedal a zdvihol knihu nad moju hlavu. Myslí to vážne? Ja toto teraz naozaj nepotrebujem.

"Čo?! Sme v škole!"skríkla som na ňho. Položil jeho prst na moje pery,aby ma utíšil.

"Čit sme v knižnici," povedal s úškľabkom. Oh on si myslí,že je taký prešibaný.

"Len mi vráť tú knihu," povedala som a načiahla ruky.

"Pobozkaj ma," povedal a našpúlil pery.

"A čo ak to niekto uvidí?" opýtala som sa ho a on sa na mňa usmial.

"Nikto nechodí do knižnice," povedal.

"Prosím daj mi tú knihu."povedala som vystrčila spodnú peru a urobila veľké oči.

"Nehraj sa so mno Rose,"povedal a ja som si vzdychla.

"Pekne prosím," povedala som a pritlačila sa k nemu pevnejšie. Cítila som ako sa mi nadvihuje hrudník oproti jeho. Jeho oči sa rozšírili a pozrel sa dole na mňa. Naklonil sa bližšie ku mne.

"Len jeden bozk," zašepkal pri mojom uchu a jeho pery sa jemne obtreli o moju pokožku.

"Fajn," povedala som a on sa ku mne pritisol ešte bližšie. Naše pery sa skoro dotýkali a ja som si všimla,že ruku s knihou spustil dole. Prešla som rukou cez jeho hrudník hore na rameno dole na ruku. Vzala som mu knihu a zdrhla z jeho náruče.

"Rose!" zakričal na mňa a rozbehol sa za mnou. Zasmiala som sa a skryla sa za poslednú policu.

"Kde si, niečo mi dlžíš," povedal a ja som si zahryzla do spodnej pery,aby som nevydávala žiadne zvuky. Poobzerala som sa no nikde som ho nevidela. Moje srdce začalo biť ako o závod.

"Bu," počula som jeho chrapľavý,hlboký hlas ako zašepkal priamo pri mojom uchu. Vyskočila som a vydala zo seba malý výkrik. Chytil ma za boky a pritiahol k sebe. Naše telá sa dotýkali a jeho ruky ma uchopili pevnejšie. Jeho dych narazil do mojich pier a ja som sa pozrela do jeho tmavých očí.

Pomaly sa priblížil a znova obtrel jeho pery o tie moje. Moje ruky si našli cestu na jeho hruď,kde som v rukách pokrčila jeho tričko a pritiahla si ho bližšie ku mne. Cítila som,že sa usmial do bozku a pomaly mi oblízal spodnú peru. Chcela som ho odtlačiť, ale on ma pritlačil znova na policu s knihami. Omotal si moje nohy okolo jeho pásu a ja som svoje ruky umiestnila na jeho krk. Odtiahla som sa, aby som sa mohla nadýchnuť, ale on ma začal bozkávať na krku. Cítila som jeho erekciu. Vydala som zo seba vzdych.

"Oh bože Rose, čo mi to robíš?" zamrmlal mi do krku. Dával mi malé bozky od krku až na pery.

"Khal," zavzdychala som a odtlačila jeho hruď odo mňa.

"Áno?" opýtal sa a oprel si čelo o to moje.

"Odstúp odo mňa," povedala som a on sa usmial a znova ma položil na podlahu. Zovrela som knihu na mojej hrudi a odišla na svoje miesto. Začala som si baliť všetky moje veci a zacítila som jeho pohľad na mne.

"Odchádzaš?" opýtal sa ma so smutnými očami.

"Áno, musím ísť domov." povedala som a on prikývol.

"Prídeš zajtra na obed do môjho kabinetu?" opýtal sa ma s veľkými očami.

"Nemôžem," povedala som čo spôsobilo,že sa len uškrnul.

"Okej tak obedný trest v mojom kabinete." povedal a mbe sa otvorili ústa.

"Čo?" opýtala som sa, bola som šokovaná.

"Keď nemôžeš príjsť bude to obedný trest na celý týždeň." povedal,žmurkol na mňa a odišiel z knižnice. Príliš používa svoju silu.