The Teacher

Kapitola 5

Ahojte,chcela by som sa veľmi ospravedlniť,že som tak dlho nič nepridala,ale mám toho v poslednej dobe veľa. Škola,birmovka,doučká a tak veď to poznáte. Takže dúfam,že sa nebudete príliš hnevať.A tu je konečne nová časť. ;-) Zobudila som sa a ponaťahovala sa. Oh ako sa mi len nechce ísť do školy. Pomaly som vstala z postele a prezliekla sa do mojej uniformy. Vypla som si vlasy a spravila si make-up tak ako každý deň. S kávou v ruke som pomaly šla do školy. Išla som na moju prvú hodinu. Celý deň išiel ďalej a ďalej. Oh ako ja nenávidím školu,toľké mrhanie času. Čoskoro som išla na chémiu,a ako veľmi som na ňu nechcela ísť. Vošla som do triedy a sadla si za laboratórny stôl.

"Dobrý deň,slečna Winchesterová," povedal Khal stojac pri stole.

"Dobrý deň, pán Stone," povedala som a dívala sa do môjho zošita.

"Takže ty zvyčajne obeduješ v knižnici?"opýtal sa čo spôsobilo,že som sa začervenala.

"Mhm,mám rada ticho,"povedala som mu. To bola najlepšia odpoveď akú som mu mohla dať. Nechcela som mu hovoriť, že som jedla v knižnici preto lebo som v jedálni nechcela byť sama.

"Môžeš príjsť na obed sem namiesto toho, aby si bola sama v knižnici." ponúkol.

"Najskôr nie," povedala som mu. Zdvihla som pohľad a všimla si, že dnu začali vchádzať ďalší študenti.

"Máš hodinu," zašepkala som smerom k nemu a on sa uškrnul. Prešiel späť k stolu a začal hodinu. Nemohla som si pomôcť,ale stále som na neho musela zízať. Prečesal si rukou jeho perfektne neupravené tmavé vlasy. Aké mal obtiahnuté biele tričko, vyhrnuté po lakte. Vôbec som sa nemohla sústrediť na to čo hovoril. Ako sa niektoré dievča mohlo sústrediť,keď on učil. Keď zazvonil zvonček schmatla som moje veci a išla von,ale on ma chytil za zápästie,vtiahol dnu,zavrel a zamkol dvere.

"Áno pán Stone?" opýtala som sa čo spôsobilo,že zavrčal.

"Vieš,že ma toto ešte viac vytáča?"povedal,chytil ma za boky a pritiahol si ma k sebe. Vedela som,že som sa červenala.

"Čo chceš Khal?"opýtala som sa snažiac sa odtlačiť ho odo mňa.

"Rande," povedal akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete.

"Nie,"povedala som snažiac sa udržať si voľný priestor.

"Prečo nie?" opýtal sa a kreslil pri tom krúžky na mojej pokožke.

"Pretože učiteľ nemôže ísť na rande so svojou študentkou," povedala som a prekrútila očami.

"Nikto to nezistí,"povedal snažiac sa ma presvedčiť.

"Naozaj?"opýtala som saa on prikývol. Všimla som si,že ma stisol pevnejšie a jeho hlava sa pomaly začala približovať k tej mojej. Jeho pery boli len kúsok od mojich a ja som sa na ne zadívala. Ako strašne som ho chcela pobozkať,ale nemôžem. V nijakom prípade som ho nemohla pobozkať a priviesť späť všetky spomienky.

"Nerob," zašepkala som a jeho pery sa ľahko obtreli o moje. Pomaly som od neho odstúpila a odišla z triedy. Išla som do knižnice a položila si tašku na zem.

"Ahoj Rose,"pozdravila ma profesorka a usmiala sa na mňa.

"Dobrý deň,"povedala som jej a išla na svoje zvyčajné miesto vzadu v knižnici,ktoré obkolesovali police s knihami. Vytiahla som knihu o Egypte a začala pracovať na nejakých veciach. O nejakú hodinu som počula niekoho vojsť. Nikto nechodieval do knižnice. Keď som sa pozrela hore uvidela som Khala kráčajúceho ku mne.

"Čo tu robíš? Škola skončila pred hodinou." povedal sadajúc si na stôl,kde som mala rozloženú svoju prácu.

"Robím esej," povedala som a prekrútila očami.