frozen [sk] [dokončené]

33. časť

,, Monique?" aj keď videla iba tmu, z diaľky sa ozýval jeho hlas. Prichádzal ako ozvena, ktorá časom zmizne. Snažila sa sústrediť, uvedomiť si situáciu a hlavne pochopiť, čo sa stalo, zatiaľ čo jeho hlas stále prichádzal a odchádzal. Postupne sa jej začalo vybavovať čo sa stalo. Bozkával ju, kráčal za ňou, zakrútila sa jej hlava a ocitla sa v jeho náručí.

Niekde v tej tme cítila obrovskú záťaž, akoby ju niečo tlačilo a bránilo jej pohnúť sa. Bolo to priamo pred ňou. Cítila sa odtrhnutá z reality. Martinov hlas sa neprestal ozývať za čo bola šťastná, pretože každou chvíľou bol k nej bližšie a bližšie. Postupne začala cítiť niečo mäkké na čom ležala a aj ako má ruky položené vedľa tela. Vracalo sa k nej telo a aj záťaž pomaly mizla. Dokázala odlepiť od seba viečka, vďaka čomu uvidela ako Martin sedí pri nej, v jej izbe, na jej posteli a drží ju za ruku a neprestajne sa na ňu pozerá. Akonáhle zbadal, že sa prebudila, vzal jej tvár do dlaní a oprel si svoje čelo o to jej.

,, Ani si nevieš predstaviť ako som sa celé tie dve hodiny bál,'' zašepkal Martin a zatvoril oči. Monique bola rada, že je Martin v takejto chvíli pri nej, ale neprestala ju trápiť myšlienka, že sa to stalo znova. Zase stratila vedomie a ukázala sa tá istá bolesť. Vedela, že všetko zapríčinila kniha, pomocou ktorej sa chcela zbaviť bolesti a zvláštnemu zmodraniu rúk, teraz musí za svoj čin platiť takto. Kládla si otázku, prečo práve ona musí takto trpieť. Jediné pozitívum z celej tejto veci a aj jej schopnosti všeobecne, bolo asi len to, že Martin sa stal jej ochrancom a pozná jej tajomstvo.

,, Som v poriadku," povedala s roztraseným hlasom a pobozkala ho. Rukami mu vošla do vlasov a jemne zaťahala. Martin jej bozky opätovne vracal a musela priznať, že v takejto chvíli by najradšej ostala. Ľúbila ho o tom v tejto chvíli ani nepochybovala. Keď im došiel dych, Martin sa oddialil a pozrel sa Monique do očí.

,, Nie je to v poriadku, keď odpadneš. Čo sa s tebou deje?" dlaňou jej prešiel po líci a neposlušné pramene vlasov jej zastrčil za ucho.

,, Je to daň za to, že som použila tú prekliatu knihu. Netuším kedy sa to skončí, ale vždy sa to začne tým, že mám neskutočné bolesti v rukách," Martin sa na ňu pozrel s vystrašeným pohľadom a chcel niečo povedať, ale Monique ho chytila za ruku.

,, Nie je to nič strašné s vedomím, že raz sa to určite skončí. Teraz je našou hlavnou prioritou to, aby sme našli 4 dievča,"

,, Nedokázal by som žiť s myšlienkou, že sa ti niečo stalo a ja som tomu nedokázal zabrániť. Až príliš ťa ľúbim na to, aby som niečo také mohol ignorovať," akonáhle Monique počula tie dve slová, v hrudi sa jej rozlial pocit tepla. Bol to ten najúžasnejší pocit.

,, T-ty si povedal, že ma ľúbiš?" Monique to potrebovala počuť znova. Martin sa usmial a chytil ju pevnejšie za ruku.

,, Ľúbim ťa Monique," nikdy by si nemyslela, že to bude počuť práve od neho a to ako sa pohral s tými slovami bolo naozaj krásne. Monique sa posadila a prilepila sa na jeho pery. Každou chvíľou ho bozkávala viac vášnivejšie a Martinovi to vlbec neprekážalo. Tento bozk bol úplne iný od tých, ktoré doteraz s ním prežila. Bol zvláštny, ale tým správnym spôsobom. Keď im po veľmi dlhej dobe došiel dych, Martin objal Monique, ktorá sa v jeho náručí takto schovala pred vonkajším svetom. Martin ju pobozkal na čelo a v tomto momente ostali veľmi dlho.

,, Aj ja ťa ľúbim," po pár minútach to konečne povedala a cítila sa zvláštne ľahko. Akoby mu teraz povedala najväčšie tajomstvo na svete. Samozrejme, že túto chvíľu musel niekto vyrušiť. Bola to Leona, ktorá otvorila dvere. Keď uvidela ich dvoch v objatí, jej tvár nabrala červenú farbu.

,, Prepáčte, že vás vyrušujem, ale Monique, niečo sme našli,"

...

,, Takže si myslíte, že ďalšie dievča bude tu?" Monique ukázala prstom na mapu a pozrela sa na Beccu a Leonu. Všetci štyria boli v kuchyni a bol tam aj ten pes Col, ktorý neprestal vrtieť chvostom.

,, My si to nemyslíme, ale vieme to," obe sa pozreli na seba a usmiali sa.

,, Takže kedy sa do toho pustíme?" spýtal sa Martin, ktorý sedel na stoličke a pozoroval dievčatá pred sebou.

,, Možno o dva dni?" spýtala sa Monique a všetci súhlasne prikývli.

Zrazu pri dverách zazvonil zvonček a Col sa k nim rozbehol. Monique ho sledovala a vybrala sa za ním.Col nedočkavo sedel pri dverách, ktoré Monique hneď na to otvorila. Pred ňou sa zjavila Lucy, ktorá bola vysmiata od ucha k uchu.

,, Kde si bola celý týždeň? Vieš ako dlho ťa zháňam?" vyskočila na ňu s vyčítavým pohľadom a do ruky jej strčila obálku. Monique ju od nej s prekvapením vzala.

,, Čo to je?" spýtala sa nechápavo zatiaľ čo obálku otvárala.

,, Ty to snáď nevieš? Školský ples? Niekoľko dní tu chodím a zvoním, aby som ti mohla dať pozvánku na ples, ale nikto neotváral. Bude to už o dva dni a ty tam nesmieš chýbať," Lucy na ňu ukázala prstom a usmiala sa.

,, Cítim tu silnú energiu. Máš navštevu v podobe dievčat? Ty vieš ktoré myslím. Smiem ich spoznať?" Lucy sa pozerala za Monique s nádejou, že uvidí aspoň jedno dievča, ale Monique jej to hneď zatrhla.

,, Nemyslím si, že práve teraz je vhodná doba. Možno inokedy,"

,, Jasné chápem, riešite dôležité veci. Dobre tak ja už pôjdem a ty nezabudni, že na ten ples musíš ísť. Ahoj" Lucy sa s ňou rozlúčila s úsmevom na tvári a rýchlo odišla. Monique bola z celého vyrušenia úplne mimo. Zatvorila dvere a pobrala sa do kuchyne, kde sa na ňu všetci pozreli akonáhle vošla.

,, Kto to bol?" spýtal sa Martin a postavil sa zo stoličky.

,, Len Lucy a dala mi túto pozvánku na ples," otvorila obálku a vytiahla z nej pozvánku.

,, Bude to túto sobotu a povinné sú masky," Monique si povzdychla a pozrela sa na Martina, ktorý k nej kráčala a následne, keď k nej prišiel, objal ju. Akoby vycítil, že práve teraz potrebuje len objatie. Musela priznať, že z toho všetkého bola neskutočne unavená, ale poháňala ju myšlienka, že ak nájdu 4 dievča, tento cirkus sa skončí.

,, Monique? Môžem s tebou hovoriť?" spýtala sa Leona, ktorá odstúpila od stola. Monique nemo prikývla a nasledovala ju do obývačky.

,, Pre tvoju informáciu, možno viem čo sa deje s tebou. Myslím tým tá bolesť a to všetko," Leona hovorila potichu a Monique len zdvihla obočie.

,, V knihe som našla stranu, ktorá bola spojená. Zo zvedavosti som ju roztrhla a tam sa ukázalo niečo nové. Písalo sa o tom, že každé jedno dievča bude chcieť posadnúť jej zlé ja," Monique asi tušila kam tým Leona mieri. Spomenula si na to čo jej o tom rozprávala Lucy.

,, A prečítala som si príznaky, ktoré to nasledujú. Bolesti, odpadávanie, závrat, v tvojom prípade by to malo byť ešte aj úplne zmodrenie rúk. Naše zlé ja sa nás pokúsi oslabiť a potom nadobro získať nad nami kontrolu," Monique si rázom uvedomila, že to musí byť pravda. Jej zlé ja sa ju pokúša ovládnuť a všetko z toho čo Leona vymenovala ako následky už prekonala. To čo sa stalo dnes bolo na ňu príliš a ak si predstaví to, že sa to vždy bude stupňovať a raz to už nebude schopná zvládnuť, je koniec.

Ahojte :) prepáčte, že časť nebola tak dlho, ale nemala som nápad. Musím vám povedať už len to, že do konca nám ostávajú 2 časti + epilóg, ale nemusíte byť smutní, pretože po novom roku začnem písať 2. sériu, kde dúfam, že vás to tiež bude baviť :) A môžete si prečítať príbeh od Ann098 - Je to láska?
Ste úžasní čitatelia <3
Majte sa