One Shot Stories

Thomas Sangster- Dobré a zlé ja

,,Akú máš hodinu?" Spýtala sa ma Hannah
,,Matiku." Povzdychla som si ,,Píšeme písomku. Takú gulu z toho dostanem. Nič neviem. A ty máš čo?"
,,Biolu. Asi bude skúšať. Tiež nič moc." Zabuchla som skrinku, rozlúčila sa s Hannah a vydala sa do svojej učebne. Ešte som si po ceste opakovala vzorce, keď do mňa niekto vrazil. Zošity sa mi váľali po celej zemi.
,,Nevieš dávať pozor?" Okríkol ma vinník celej tejto "havárie".
,,Prosim? Ty si do mňa vrazil!" Až po bližšom preskúmaní som zistila s kým mám tú česť. V tej chvíli mi nebolo všetko jedno. Strapaté vlasy, veľké hnedé oči. Jeho vysoká postava sa nadomnou skláňala v kožennej bunde a čiernych roztrhaných nohaviviach.
Thomas Sangster. Nie je to práve najobľúbenejší človek na škole ale aj tak ho všetci poznajú. Je to taký typ človeka s ktorým nechcete mať nič spoločné. Prečo? Keby pohlady vraždili, naša škola je už dávno mŕtva. Vpodstate..... neurobil nič zlé. Aspoň čo ja viem.
,,Budeš na mňa ešte dlho zízať??" Vytrhol ma z myšlienok. Nič som mu na to nepovedala. Len som pozbierala svoje veci a vošla do učebne. Krátko na to zazvonilo. Učiteľ rozdal papiere a začali sme písať písomku. Išlo mi to celkom fajn, keď v tom mi na lavici pristál papierik.
,,Potrebujem pomoc! Úloha 6 a 10. Ariane. ;)" otočila som sa k jej lavici a videla ako na mňa hádže puppy face. Len som si povzdychla a začala jej na papierik písať odpovede. Potom som sa otočila a chcela jej ho hodiť naspäť. Ale čo čert nechcel pristálo to na Thomasovej lavici. Rozbalil to a začal čítať. Lenže v tom sa za ním objavil ucitel a papierik mu zobral.
,,No... takze Ariane, Petra a Thomas písomky na stôl. Máte päťky za opisovanie. A dnes ste po škole."
,,Prečo aj ja?! To oni mi hodili ten pier na stôl!"
,,Myslíš si, že som ti nevidel tie ťaháky v rukávoch? Nabudúce buť viac kreatívny Tom. A teraz tie písomky." Neochotne som písomku položila na stôl. Vrátila som sa na miesto a ľahla si na lavicu. Na tú posratú písomku som sa učila asi mesiac!! A teraz mám 5 a ešte aj po škole. Môže byť tento deň lepší?
~°~°Poškole~°~°
Sedeli sme v triede vyhradenej pre poškolákov. Okrem nás 3 tu bolo asi ešte 12 deciek z iných tried.
O chvíľku na to prišla zástupkyňa.
,,Takže takto poškoláci. Škola dospela k rozhodnutiu, že pre vás nie je dostatočný trest odsedieť si tu 1 hodinu. A tak budete celý týždeň pomáhať zveľaďovať našu školu." Nastal šum. Asi všetci začali protestovať. ,,Ukľudnite sa! Jedine takto vás donútime dodržiavať pravidlá školy. Rozdelím vás do dvojíc a zadám úlohy." Začala čítať dvojice a potom im vysvetľovala čo budú robiť. ,,Ariane a Sue budú upravovať nástenky. Prídite si do kancelárie pre materiál baby. Ďalej.... Petra a Thomas." Ako to povedala stuhla som. Pane bože nech je tu ešte niekto iný s menom Thomas!! ,,Vy budete presádzať kvety pred prvým pavilónom. Tu sú kľúče od skladu s náradím." Kľúče položila pred Toma. A do riti!! Takže je to predsa len on. Potom prečítala ešte pár mien a odišla s tým, že sa máme pustiť do práce.
,,Tak poď." Prišiel za mnou ,,Chcem to mať rýchlo z krku." Rozpačito som sa postavila a následovala ho. Odomkli sme sklad, vzali lopatky, vrece s hlinou a išli von. Tam na nás čakal školník. Vysvetlil nám čo a ako a potom nás nechal tak. Pustili sme sa do práce. Tom kopal jamky a ja som do nich dávala kvety.
,,Ide ti to fajn. Často presádzaš?" Prelomil ticho medzi nami. Bola som dosť zaskočená. Nečakala som, že by na mňa prehovoril.
,,H-Hej. Pomáham starej mame." Len prikývol a ďalej kopal. Teraz som sa ozvala ja ,,A čo ty? Často kopeš jamky?" On sa len zasmial. Čo ma ešte viac vyviedlo z miery.
,,Vyzerám tak? Lebo popravde to robím prvý krát." Tiež som sa usmiala. Vyzeral tak.... inak? Vždy som ho videla zamračeného a skôr naštvaného. Ale teraz akoby to ani nebol on. Čo to tu na mňa hrá?
,,A.... chcel by som sa ti ospravedlniť za ten dnešok. Vieš, to pred matikou. Nemal som byť taký." Vypúlila som oči a pár krát naprázdno otvorila ústa. Toto. Bolo. Moc.
,,Vpohode." Pípla som a ďalej sadila. Celé to bolo také divné.
~°~°Ďalší deň poškole~°~°
Dneska hrabeme lístie. Bola to strašná nuda. Zívla som si a ďalej hrabala.
,,Peťa?" Oslovil ma Tom
,,Hmm?" Otočila som sa. A hádajte čo? V tvári mi pristála obrovská kopa lístia. Fajn. Vhceš sa hrať? Nabrala som si kopu lístia a blížila sa k nemu s diabolským úsmevom.
,,Nie! To by si...." a gula z lístia sa mu rozčapila po celom tele. ,,Neurobila." Nabral si lístie a začala sa guľovačka z lístia. Smiali sme sa a fakt super zabávali. Nakoľko však bolo lístie mokré, pri behaní sa Tom šmykol a padol rovno na mňa. Trochu to bolelo. Nadvihol sa a zadíval sa na mňa. Svojimi očami skúmal každučký centimeter mojej tváre až sa zastavil na mojich perách. Tie svoje trochu pootvoril. najskôr som si myslela, že sa mi to len zdá ale pomalinky sa približoval k mojej tvári. Keď bol už len kúsoček od môjho nosu, postavil sa a oprášil sa.
,,M-Mali by sme to tu upratať. Školník nás zabije." Chopil sa hrablí a hrabal. Zatiaľ čo ja som ešte stála spracovávala situáciu zpred pár sekúnd.
~°~°V škole~°~°
S Hannah sme čakali na hodinu chémie. Ona ťukala do mobilu a ja som sa už fakt nudila. Keď v tom som zbadala Toma. Bol mi chrbtom a bavil sa s nejakými chalanmi. Rozhodla som sa ho ísť aspoň pozdraviť. Ako som kráčala bližšie začula som ich debatu.
,,Nejako nám mäkkneš Tomiiiik. Zahadzuješ sa s malou Peťkou čoooo."
,,A možno sa do nej buchol! Videl som ako ste sa včera ocucávali na dvore."
,,Držte všetci huby!! Mäkký?! Každý na škole má voči mne rešpekt! Aj to škvrňa Peťa. Zabuchol a ocucávali? Len som sa šmykol. Nič viac. S takou ako ona by som sa ani nepustil do reči." Po tom čo som si to vypočula sa mi chcelo plakať. Mala som rozmazané videnie ale slzy som pevne držala v sabe.
,,Vážne Tom? Tak to svojej princeznej povedz priamo do oči." Prudko sa otočil a keď ma zbadal zvraštil čelo.
,,Čo tu chceš? Baví ťa otravovať cudzích ľudí?! Vypadni!" Tie slová ma ubíjali.
,,My-Myslela som si, že s-sme priatelia." Povedala som priškrteným hlasom.
,,Tak si si myslela zle zlatko." Venoval mi ešte jeden z jeho vražedných pohladou a otočil sa. So slzami v očiach som sa vrátila k Hannah. Tá si ani len nevšimla, že som odišla.
,,Deje sa niečo?" Spýtala sa, keď sa konečne odtrhla od mobilu.
,,Vpohode. Len alergia." A prstami som si zortela malé kvapôčky čo si drali cestu von.
~°~°Poškole~°~°
Dnes sme mali umývať okná. A tak som sedela na parapete a drhla ich. Narozdiel od iných popoludní sme boli dnes ticho. Nikto nič nepovedal.
,,Prepáčiš mi to?" Ozval sa ja som ho ignorovala a ďalej umývala.
,,Notak Peťa. To ma budeš už navždy ignorovať?"
,,Veď nie som HODNÁ rozprávať sa s tebou." Hlesla som a ďalej sa venovala oknu.
,,Hovadiny!! Ty si toho viac hodná ako ktokoľvek iný. Ja viem čo som dnes povedal a fakt ma to mrzí! Ale....musel som." A teraz ma už fakt nasral.
,,Musel?! Prečo by si MUSEL?! Stáli ti pri hlave s devinou?" Zoskočila som z okna a blížila sa k nemu. ,,DVA dni si ma tu namotávaš na prst a tlačíš mi do hlavy kaleráby o tom ako sú z nás fajn kamoši! A ja krava tomu samozrejme hneď uverím! A potom sa šmahom ruky zmeníš na hnusného idiota!" Už som bola presne oproti nemu. Asi len krok ďaleko. ,,Bola to od teba hnusná hra Thomas." On bol len celý čas ticho a znášal môj príval výčitiek. Keď som skončila prilepil svoje pery na moje. Nechápala som o čo mu ide. Okamžite som sa odtiahla. Moje oči boli dokorán.
,,Ja...milujem ťa."
,,ČO?!" Nestíhala som spracovávať jednu vec za druhou.
,,Milujem ťa! Nevedel som ako ti to povedať..... a tak ma vlastne potešilo, keď nás dali do dvojice. A to s chalanmi..... naozaj mi je to ľúto. Keby to nepoviem doberali by si ťa a robili ti zle. Chcel som ťa iba chrániť!"
,,Aké šľachetné." Preniesla som ironicky. ,,A čo mám teraz urobiť? Hodiť sa ti do náruče?" Nakričala som na neho a odišla. Zastala som až na konci chodby. Sadla som si na lavičku a zaborila ruky do vlasov. Hlboký dádych a výdych. Musela som sa ukľudniť. Oprela som sa o stenu a rozmýšľala. Asi po 20 minútach sa vedľa mňa objavil Tom. Posunula som sa aby si sadol.
,,Vieš, že ťa vôbec nepoznám?" Povedala som.
,,Tak ma spoznáš. Moje dobré aj zlé ja."
,,Chcem ich spoznať?" Zasmiala som sa
,,To musíš vedieť ty." Naklonila som sa k nemu a dala mu letmí bozk. Sladký a jemný.
,,Myslím, že je to dostatočná odpoveď." usmiala som sa a oprela si hlavu o jeho plece. Možno to budem ľutovať a mozno nie.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Konečneeeeee...... úprimne nie som nadšená z tohoto príbehu. Moc som to prekombinovala. Ale aj tak Vote poteší. :) Abigailsarah0404 dúfam, že sa páči.
StripeMonik