One Shot Stories

Dylan O'Brien- Nový sused

Oproti cez ulicu zastalo veľké sťahovacie auto. Vyšli z neho 3 chlapi a začali veci nosiť do domu.
,,Mami? Niekto sa k nám sťahuje?" Zakričala som na ňu.
,,Myslíš oproti? Áno počula som, že sem má prísť dáka mladá rodinka. Prečo?" Odkričala mi naspäť.
,,Lebo už prišli." A mala som pravdu. Hneď za sťahovákmi zastalo luxusné auto a povyskakovali z neho 4 osoby. Zrejme rodičia, dievča a potom.... prestala som dýchať. Z auta sa vynoril chlapec. Ale aký?! Bol dokonalý! Aj keď som ich pozorovala cez okno bol fakt sexy! Očividne láska na prvý pohľad.
,,Čo robíš? Špehuješ?" Prišla za mnou mama. Skoro som vyletela z kože ako ma chytila za plece. ,, Čo sa lakáš. Nemáš čisté svedomie?" Pozrela sa von z okna. ,,Večer ich môžeme ísť privýtať."
,,Vážne?" Zvolala som nadšene.
,,Samozrejme. Len musíš niečo napiecť. Nepôjdeme tam ísť s prázdnymi rukami." Hneď som letela do kuchyne a začala robiť muffiny.

Stáli sme pred ich domom a otec zazvonil. Stála som medzi rodičmi a držala tanier plný muffinov. Bola som nervózna ale tešila som sa. Veľmi som sa chcela zoznámiť s tým tajným neznámim. Otvorilo nám nejaké dievča. Všetci sme sa usmiali a mama sa chopila slova.
,,Dobrý podvečer. Sme Reedovci. Bývame naproti a chceli sme vás privítať na našej ulici."
,,Teší ma! Ja som Julia O'Brien." Podala nám ruky a potom zakričala dnu. ,,Mamíí! Prišli ďalší susedia! Tak teda poďte dnu." Otvorila dvere dokorán a my sme vošli dnu. Ďalší susedia? Tá veta mi rezonovala v hlave. Kto by mohol ešte prísť? A vtedy som ju uvidela. Briana! Sedela si tam na gauči a.... moje očiskoro vyleteli z jamiek. Vedľa nej sedel ten krásny anjel a rozprávali sa. No vlaste toto sa rozprávaním nedalo nazvať. Tá hnusoba s ním normálne flirtovala!
,,Dorý večer." Prišla k nám akási žena a tak som sa radšej otočila na ňu. Som Lisa O'Brien a toto je môj manžel Patrick. Drahý poď privítať susedov!" Prišiel aj muž a s otcom si podali ruky.
,,Patrick. Teší ma." Vošli sme do obývačky a tam sedela celá Brianina rodina. Moja dobrá nálada razom opadla ako som zbadala ten jej ksicht. A v tom sa ten krásavec postavil a išiel ku mne. Moje srdce silno bilo.
,,Ahoj." Usmial sa a jeho krásne biele zuby sa leskli ako perly.
,,A-Ahoj." Pokúsila som sa o úsmev ale moc to nevyšlo.
,,Som Dylan." A podal mi ruku.
,,Ess." Predstavila som sa.
,,Dylan pojdeme sa prejsť?" Len čo som začula ten preafektovaný hlas zdvyhol sa mi žalúdok.
,,Ahoj Ess. Teba by som tu nečakala." Zamrkala tými dvojmetrovými riasami a nahodila ten najfalošnejší výraz.
,,Neuveriš Bria ale ani ja teba."
,,Tak poď Dylan." A už ho ťahala preč.
,,Ess ty nejdeš s nami?" Spýtal sa ma. Moje srdce vynechalo pár úderov. Neverila som vlastným ušiam.
,,Samozrejme. Ak vám to neprekáža." A tak sme vyšli von. Ale ako som predpokladala Briana robila všetko prero aby sa venoval len jej. Ja som bola 5 koleso pri voze. Ale čo som od nej mohla čakať.

Na druhý deň som išla z obchodu. Potraviny máme na konci ulice a tak som išla pešo. Keď v tom predomňa vbehil Dylan. Celkom som sa ho zľakla.
,,Ahoj." Usmial sa. Bol celkom zadýchaný. Asi za mnou utekal.
,,Ahoj."odzdravila som ho.
,,Pomôžem ti?" Ukázal na tašky.
,,Ak chceš." A podala mu jednu. Chvíľu sme boli ticho no potom prehovoril.
,,Prepáč za včerajšok. Moc som sa ti nevenoval. Ale Bria ma nenechala ani vydýchnuť. Je celkom svojská."
,,Svojská? Nechcel si povedať upišťaná štetka? A nič si z toho nerob."
,,Máš pravdu. Má trocha vyšší hlas." Zasmial sa. Už sme boli pred mojim domom a Dyl mi podal tašku. ,,Hádam by sme si to mohli dnes vynahradiť. Teda ak máš čas." Bože on ma pozval von??
,,S-Samozrejme. Dnes nemám nič na pláne."
,,Super tak sa vidíme večer. Okolo 7?"
,,Tak o 7."

Práve som dokončovala posledné úpravy na make-upe. Bolo 6:55 pm. Najvyšší čas vyraziť. Pred dverami ma zastavila mama.
,,Kamže si sa vybrala mladá dáma?"
,,Von s Dylanom."
,,Dylan? Ahaaa ten odnaproti. Je tu ešte len deň a ty po ňom takto letíš? Kde je to malé dievčatko čo sa chlalanom vyhýbalo už z dialky."
,,Mami! To dievčatko vyrástlo. A ideme sa len prejsť. To on ma pozval."
,,No len či. Pamätaj, že matky aj tak všetko zistia." Pretočila som oči a vyšla von. A práve vtedy vyšiel aj Dylan. Mal čierne jeansy a modrú mikynu. Spomínala som už že vyzerá fakt sexy? Pozdravili sme sa a vydali sa na cestu.
,,Kam pôjdeme?" Spýtala som sa.
,,Ty si tu domáca. Ty by si ma mala viesť." Len som sa usmiala. Tak sme teda zašli do lesíka za našou ulicou.
,,Les? Začínam sa báť. Chceš ma tu zabiť a moje telo hodiť do dutého stromu?"
,,Hiiii odhalil si maaaa. Teraz ťa nemôžem nechať nažive!" Začala som ho akože dusiť a na moje prekvapenie spolupracoval.
,,Nie prosim Ess!! Nezbíjaj maaa" nato zachrapčal na znak že sa "dusí."
,,Bože ty si hrozný." Zasmiala som sa pokračovala v ceste.
,,Ja? To ty ma berieš boh vie kam." Zastali sme na kraji starého lomu. Z vrchu velkej skaly dopadala voda do jazera. Bolo počuť len šumenie vody. Zapadajúce slnko na vode tvorilo krásne farby.
,,Wooow. Je to tu nadpozemské. Ako v rozprávke." Dylan bol unesený.
,,Pred 50 rokmi sa tu ťažila železná ruda. Po tom čo sa prestalo ťažiť tu začali vyvierať pramene. A postupom času vzniklo toto. Chodiev sem rada." Usmiala som sa prišla k vode. Vzala kamienok a hohila ho do vody.
,,Ďakujem..... za to že si ma sem zobrala."
,,To neatojí za reč. Poď pôjdeme hore na vodopád. Je tam pekný výhľad." Vyšli sme po klzkej skale až navrch. Kochali sme sa výhľadom a ja som podišla viac k okraju. Chcela som sa pozrieť na jazero. Voda je vždy krásne čistá a človek vidí až na dno. Ale jama v strede jazera je taká hlboká, že je to len jedna čierna diera. ,,Aha...." chcela som upútať Dylanovu pozornosť ale skala pod mojimi nohami zapraskala a ja som stihla len vykríknuť.
,,Ess!!" Počula som jeho výkrik a potom som cítila studenú vodu. Pľúca sa mi boľavo stiahli a ja som sa nedokázala pohnúť. Ten šok zo studenej vody mi nedovolil sa pohnúť. Potom som pocítila nieče ruky okolo môjho tela. Dylan ma vytiahol na breh. Začala som kašlať a zhlboka som sa nadýchla.
,,Tak toto mi už nerob!" Prehovoril. ,,Vieš ako som sa zľakol?" Aj on sťažka dýchal. ,,Keby sa ti niečo stalo neodpustil by som si to!" Bola som ticho. Nevedela som čo mám povedať. Zrazu sa začal ku mne nakláňať. To ako z neho kvapkala tá voda.... musela som si zahriznúť do pery.  A zrazu spojil naše pery. Bola som celkom zaskočená. Odtiahli sme sa.
,,Wow." Zamrkala som. ,,Veď sa poznáme ledva deň."
,,Neveríš na lásku na prvý pohľad?" Spolu sme sa zasmiali a znova sa pobozkali.
Vracali sme sa naspäť domov. Držali sme sa za ruky a mali sme prepletené prsty. Bola som naozaj šťastná. A hádajte koho sme stretli?
,,Ahoj Bria." Pozdravili sme ju.
,,Ahoj Dylan!" Uculila sa na neho. ,,Čo by si povedal keby sme si spolu dakedy vyšli von? Len my. Spolu. Chápeš." Mrkla na neho a zahrizla si do pery.
,,Prepáč Briana ale na takéto vychádzky už spoločníčku mám." Usmial sa na mňa a pobozkal naše spojené ruky.
,,Ľúbim ťa." Zašepkala som
,,Ja teba viac" usmial sa a pobozkal ma.
***************
Diel je pre @esterkaa Hadam sa páči. Snažila som sa. Čakám na ďalšie objednávky ;)
        StripeMonik