EXISTENCIA (Záchrana)

8. kapitola

"Kapitánka Laversonová,vitajte!" privíta ju muž za dverami a zdvihne ruku na pozdrav.

"Shemold." kývne hlavou Jeance. "Veďte nás."

Muž nenamieta a vedia nás hlbšie do domu.

Vnútri je to zariadené príliš sterilne. Všade biele steny a prázdne chodby. Navyše,budova nevyzerá nijak veľká a netuším,kam sa tych pár stoviek ľudí pred dverami pomestí.

Zastaneme na širokej chodbe pred radom posuvných kovových dverí. Muž stlačí stlačítko vedľa dverí a tie sa doprevádzané škrípavými zvukmi otvoria.

Hľadíme do tmavej výťahovej šachty. Lano naproti je napnuté a ťahá niečo nahor.
Počujem, ako dievča vedľa mňa nasucho prehltne a chalan za mnou čosi zamrmle.

Toto sa mi prestáva páčiť.

V osvetlenej časti šachty sa objaví hrdzavá kovová klietka. Zastane na úrovni podlahy a muž hneď otvorí vstupné "dvierka."

"Nech sa páči." nahodí podozrivo milý úsmev a ukáže dovnútra klietky.

Všetci sa zarazene pozrieme na Jeance. Na tvári má stále ten odmeraný výraz a nepohne ani brvou.

"Nejaký problém,Leo?"

"Nie." prehovorí mohutný blonďák vedľa Lucasa. Rýchlo po nás prebehne podľadom a nedôverčivo vstúpi do klietky.Obdivujem ho za to, že šiel ako prvý.

"A vy slečna Kinley?" zaskočí ma otázkou Jeance.

" Žiadny problém." precedím cez zaťaté zuby a vôjdem dnu k zvyšným vodcom,vrátane Lucasa. Pocítim jemný pokles, no robím,ako by som si to nevšimla.

"Títo piati pôjdu sami." ukáže na nás Jeance. Muž prikývne a odíde privolať zvyšné výťahy.

V klietke zostanem stáť pri vchode s odstupom od odstatných. Nervózne si hryziem peru a snažím sa nerozmýšľať nad tým,čo nás čaká dole. Pocit strachu ma trhá na kusy a najradšej by som utiekla.

Jeance chytí dvierka a zacvakne ich o klietku,takže sa už nedá výjsť.
Jej žltohnedé oči sa na chvíľu stretnú s tými mojimi.

"Snažte sa prežiť." šepne potichu a odvráti zrak. Kovové dvere sa začnú zatvárať a ruch za nimi vystrieda zlovestná tma.

Snažte sa prežiť...

Hlavou sa opriem o mriežkovanú stenu a započúvam sa do pravidelných nádychov a výdychov ľudí v klietke.

Sme tu piati. Lucas, ja, Leo a neznámy chalan s babou.

Ticho preruší škrípanie ťažkých reťazí a pohneme sa smerom nadol.

\\

"Som Christen." prehovorí z ničoho nič to neznáme dievča. Síce je tma, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa na nás usmieva.

"Leo."

"Zac." prehovorí hrubý chlapčenský hlas.

"Lucas."

Zakaždým sa pozriem smerom,odkiaľ prišiel zvuk.

"Kinley." prehovorím ako posledná. Všetci mlčia a tak sa nenamáham zmeniť to.

Náhle cukne celou klietkou smerom dopredu. Nikto to nečakal a všetci stratíme rovnováhu. Môj pád našťastie zachytí kovová sieťovina. Pocítim však váhu cuzdieho tela,ktorá ma tlačí o stenu klietky.
Dotyčný si to zrejme uvedomil,pretôže tlak zmizne.