Last

4.Časť:Späť do normálu

Začala som kresliť krásny západ slnka a ktorý výchadzal spoza futbalovej brány. Počúvala som Green Day. Užívala som si ten pokoj a kreslenie. Môj pokoj sa ale nepáči našim chalan ktorý chceli hrať futbal.

,,Hej,heej." povedal nejaký chalan a klepal mi po ramene. Dala som si dole slúchadla a otočila sa. Za mnou stál Mett.

,,Áno?"zmätene som sa otočila.

,,Radi by sme si zahrali."usmial sa a pozrel na chalanov.

,,No a ja by som si to rada dokreslila." povedala som a dala si slúchatká naspäť na uši.

Znova po mne zaklopal.

,,Čo zas!?"jemne som zvýšila hlas.

,,Chceme hrať futbal! Mohla by si zdvihnúť svoju riť a ísť niekde inde?"spýtal sa ma a zároveň ma urazil.

,,A ty by si mohol prestaň mať blbé keci? Ja nikam nejdem. Chceš sa predvádzať choď do divadla!" otočila som sa.

Chalani sa začali smiať. Mett celý sčervenel a s hambou odyšiel. Chalani si za mnou prihrávali. Potom som zacítila že niekto si sadol vedľa mňa. Cítila som ako sa mi niekto položil ruku na plece. Dala som si dole slúchadla

,,Ahoj."ozval sa.

,,Pomôžem ti s niečím ?" drzo som naznačila že ho nechem pri sebe.

,,Nie." Nestihol dokončiť.

,,Tak potom čau."dávala som si slúchadlá.

,,Počkaj," chytil ma za plece, " čo kreslíš?" Zobral mi kresbu z ruky. ,,Si dobrá,"

,,Ďakujem, ale mal by si ísť lebk tvoji kamaráti si nás práve fotia."povedala som a naznačila som mu nech sa na nich pozrie.

Marko im elegantne ukázal prostredník. Bolo to gesto ktoré sme používali už od dávnych čias ešte keď sme boli partia. Áno kedy sme všetci chodili spolu ako veľká partia. Ale potom sa Mell rozišla s Mettom a tak sme sa prestali stýkať.

Chalani už pomaly odchádzali s ihriska. Ja som tam sedela a písala si do diára rôzne citáty a tak podobne. Slúchadka som už mala dole a počúvala Asking Alexandria nahlas. V tom za mnou prišiel Mett.
,,Si ty vôbec v pohode?"povedal a začal sa smiať.

,,Podľa teba vyzerám v pohode? Alebo si si len potreboval ukázať pred kamarátmi aký si frajer? Si trápny keby že sa pýtaš." Odpovedala som mu len pravdu čo som si o ňom myslela.

Spulene sa otočil a odyšiel. Postavila som sa. Zobrala som si veci do rúk a šla na moje obľúbené miesto pri ihrisku. Miesto kde sú pocované moje kamarátky. Začala som kresliť každej jednej hrob. Otočila som sa a uvidela ako sa ku mne blíži Dave. Dave bol taký zakrslí malý a hlavne drzí chalan a práve preto som si s ním dokonale rozumela. Rozprávali sme sa. Chalani na nás celú dobu pozerali ako na chutné mäsko. Od tej doby čo zomreli som sa ani raz neusmiala ale pri ňom, bolo to ako povinnosť. Bol to jeden s mála ľudí ktorý boli pri mne rovnako ako Lily,Mell,Sue,Beth a Ash. Bol rovnako šialený,drzý ale zároveň aj milý a vtipný. Bol ako môj brat,ale ešte o sto krát lepší.