31.Kapitola

483 63 17
                                    

Vytrhol som jej fľaštičku z ruky a rýchlo dobehol dole za jej mamou.

„,Mohol by som sa spýtať,koľko bolo liekov na spanie v tej fľaštičke?" opýtal som sa jej celkom rýchlo.

„Dneska jsem ji zrovna koupila, proč?" spýtala sa ma jej mamka.

,,Pretože Vanessa zjedla jednu fľaštičku," povedal som jej už viac rozrušene a znovu sa rozbehol do Vanessinej izby.Počul som z kuchyne len to,ako volá záchranku.Do očí sa mi začali hnať slzy.Dobehol som k nej a pevne ju chytil za ruku.Za to všetko môžem ja...len ja.Som debil,keby som sa neopil,nestalo by sa to...dúfam,že už nie je neskoro.

,,Vanessa,prosím,hlavne mi neumieraj," zašepkal som jej do vlasov.Prvá slza opustila môj slzný kanálik.Rukou som po jej ruke skĺzol až k zápästiu,kde som palec a ostatné prsty obmotal okolo a stlačil.Ucítil som jej tep,čiastočne som si povzdychol a pevne objal jej bezvládne telo.Pripadalo mi,že som tam bol s ňou hrozne dlho.

Zrazu do izby vtrhli záchranári a vzali jej telo do záchranky. Šiel som za nimi.

„Sem nemůžete..." povedal mi jeden z nich.

,Prosím, chcem ísť s vami, som jej priateľ." povedal som,ďalšie slzy opustili moje oči.Nakoniec jeden prikývol a vzal ma s nimi.

***

Sedím v čakárni a čakám na to,nech prídu doktori s informáciami. Medzitým stačila doraziť pani Evansová- Vanessina mama.Čakáme tu spolu,je medzi nami hrobové ticho. Divím sa,že sa ešte nespýtala,čo sa stalo alebo či som to zapríčinil ja,ale tak som za to rád.Z môjho premýšľania ma vytrhli kroky a hlboké odkašľanie doktora,zdvihol som k nemu hlavu,zotrel som si slzu,ktorá mi tiekla po líci,mám o Vanessu vážne taký strachTo ani nehovorím o jej mamke,ktorá tu celú dobu plače a je nešťastná z toho,čo urobila.

„Vypumpovali jsme Vanesse žaludek. Nebudu vám lhát...bylo by to o pár minut později a už tu nemusela být, byli to silné prášky." povedal doktor.

„Pane doktore-" popotáhla pani Evansová. „-byli to moje prášky, mám problém s usínáním. Nechápu proč je má dcera spolykala." vzlykla a zotrela si vreckovkou ďalšiu slzu.

„To se dozvíme později. Jelikož má muší váhu, tak je teď docela slabá. Ale k ní na pokoj můžete." povedal doktor to,čo sme celú dobu chceli počuť.Vydýchol som si a chcel som sa spýtať,na akej izbe leží,ale doktor ma predbehol.

„Je na pokoji 12." oznámil a odišiel preč,asi obstarával iných pacientov.Pozrel som sa na pani Evansovú,ktorá kývla hlavou a odišla do izby na ktorom mala ležať Van. Išiel som hneď za ňou.

Pani Evansová vošla do izby,zhlboka som sa nadýchol a vošiel za ňou.

Vanessa už je hore.



Ahoooj :D Hlásím se po delší době s novou kapitolou :P Doufám, že se vám líbí :)) Omlouvám se, že nebyla docela dlouho kapitola, ale já neměla náladu a nebo jsem byla unavená ze školy :/...

Děkuji moc LelaLeena za překlad :3
Mám vás ráda xxx

Expl0ited<3My hero<3Where stories live. Discover now