Dear friend...

20. Dear friend- I love you...

26. augusta 2015- 11:45 p.m.

Drahý Johann,

už ťa neoslovujem milý priateľ. Však na čo. Obaja vieme, ako sa voláš, tak prečo by sme to mali tajiť. Johann, uvažoval si niekedy, čo sa stane potom, keď ti umrie niekto veľmi blízky? Mne ich poumieralo veľmi veľa. Plakala som nad nimi, ale nikdy som nečakala, že umriem tak skoro. Nevedela som, že ten, čo umrie, si želá, aby tí druhí za ním neplakali. Za pár minút sa môj život hodí úplne do iných koľají. Možno sa môj vlak nevykoľají, lebo nie vždy život si vyberá svoju cestu. Niekedy budem mať šancu vybrať si ja, nie život. Ja si vyberám život. Ale bez teba by som si ho nevybrala. Tak sa láskavo rozhodni, či ma budeš mať rád a či ma ešte niekedy opustíš alebo či ma už navždy necháš zvíjať sa v minulosti a necháš ma tak. Máš na výber. Ja sa raz rozhodnem, ale nie preto, že by si si nevedel vybrať ty, ale preto, že ja tu budem vždy pre teba a silne verím, že ťa raz jedna nechá a už ti nikto iný ako ja nebude ostávať v zozname dievčat. Ach... Johann, dávaš mi zabrať, vieš o tom? Celý život dúmam, čo potom, až zabúdam na realitu. Vieš, realita je veľmi zvláštna a nečakaná. Nevieš, čo ďalej a prispôsobuješ sa situácii. Nikdy neuvidíš budúcnosť, môžeš ju len predpokladať, snívať o nej alebo dúfať. Ja dúfam. Ty predpokladáš. Kto o nej sníva? Ty, či ja? Či obaja? Budúcnosť je taká... Nepredvídateľná! Nedokážem si ani predstaviť, čo sa stane teraz, čo o dve minúty. Občas máš pocit, že všetko je tak, ako má byť. Že tvoj život je v súlade a obklopuje ťa príjemný pokoj. Ale z ničoho nič, z minúty na minútu, sa všetko zvrtne. Nastane zmena. Ten krásny život sa premení na príšerný a bolestivý a čas sa vlečie ako nikdy pred tým. Toto sa stalo mne, Johann. Stratila som teba, veľkú časť rodiny a teraz ich opúšťam ja. Prídu o ďalšiu časť skladačky, o ďalšiu časť ich srdca. Môj život predsa len mal pointu. Johann, možno tomu neuveríš, ale naozaj ju mal. Zistila som, že aj napriek tomu, že ma opustilo toľko ľudí, stále sú so mnou. V srdci, spomienkach, na fotkách, i v snoch. Naučila som sa, že keď niekto niekoho opustí, musí sa s tým zmieriť. Aj keď to je ťažké, aj keď to bude trvať dlho... Život ide ďalej. Bola to len prekážka, ktorá sa raz musela prekonať. Johann, aj ty si musel prekonať svoje prekážky. Ja som ich prekonala. Možno teraz dám prekážku svojej rodine a iným ľuďom, ale... Vy to už zvládnete. Pochybujem, že si pre mňa príde smrť. Možno... Sa mi otvoria dvere do iného sveta, či na mňa zasvieti svetlo na konci tunela. Možno sú na konci tunela dvere, ktoré keď otvorím, vysypú sa na mňa lúče ostrého svetla, ktoré ma odvedú ďalej. Nikto nevie, čo sa stane potom. Aký je život potom. Možno potom nič nie je. Možno sa tam život končí. Ale naopak, tam sa predsa život začína. Pamätáš? To povedal pán Ježiš. Vtedy v kostole.

„Smrťou nič nekončí, smrťou sa život začína..."

Túto vetu si zapamätaj. Je na zamyslenie. Keď ju pochopíš a nájdeš v nej pointu, ponauč sa a pošli ju ďalej. Predsa ten, kto je naplnený láskou, pochopí i nemožné. Chcem, aby si ma pochopil. Pochopil mňa i ostatných. Ja som ťa už pochopila. Je na čase, aby si ty, drahý Johann, pochopil svet. Je rad na tebe. Ty si ďalší človek v novej hádanke. Johann, obávam sa, že už tento list musím ukončiť. Mám však ešte jednu vec na srdci. Chcem ti to tajomstvo zveriť už dlhé roky. Je mojím najväčším. Časom som zistila, čo sa so mnou deje. Johann, týmto ukončujem tento list. Túto "zbierku" listov, ktoré som ti s radosťou posielala ešte pred záchvatmi. Drahý Johann... Ach, Johann... Milujem ťa... Johann.
Tvoja

                                                                                                                                      Ch. W.