26. augusta 2015
Milý priateľ,
je päť hodín ráno. Listy ti nenápadne posielam do tvojej schránky. Osobne. Všimla som si, že v tvojej izbe je zasvietené. Čo robíš? Počúvaš hudbu a prezeráš si tie odporné časopisy ako tvoja partia? Alebo si na počítači a píšeš si s priateľmi? Len mi nehovor, že áno, lebo sa asi povraciam. A ak sa povraciam, tak vyvrátim všetko jedlo, čo som zjedla za posledný týždeň. A je ho celkom dosť. A to všetko jedlo je len z tých prvých troch dní. Viacerí vravia, že pred smrťou nie je človek hladný? Je to pravda? Stále mám nadváhu, ale nechcem jesť. Ani nejem. Doktorka tvrdí, že to je bežné, ale... Pane Bože! Zamiluje sa nado mnou. Johann, ja sa tak strašne bojím smrti! Ja nechcem umrieť! Nechcem trpieť... Ale ani umrieť! Ja nechcem nič takéto. Chcem, aby sa mi splnil sen, ktorý som naposledy snívala. Boli sme spolu. Prechádzali sme sa spolu po zvláštnom mieste. Niekde v prírode a držali sa za ruky. Prešli sme ešte pár metrov a odokryli listy vŕby, čo bola pred nami. Za nimi bol drevený dom. Vstúpili sme tam a boli spolu. Chápeš? Spolu... Boli sme šťastní, obaja... Nemysleli sme na budúcnosť, problémy, či dokonca smrť. Boli sme spolu a šťastní. To bolo jedinou podstatou nášho života. Zobudila som sa a mala záchvat. Bohužiaľ to nebol záchvat radosti, takže... Bol to sen pred šiestimi dňami. Odvtedy som spala len raz. A to deň po tom. Chýbaš mi, aj keď to je len jednostranná voľba, chcem ťa tu mať. Prosím, chcela by som, aby si mi dokým odídem odpustil. Prosím, odpustí mi...
Tvoja
Ch. W.
YOU ARE READING
Dear friend...
Teen FictionMilý priateľ, možno nevieš kto som, ale ani to nepotrebuješ vedieť. Časom to zistíš, teraz na to nie je správny čas. Dúfam, že list, ktorý ti práve píšem, práve tento list, čo dúfam čítaš, neskončí niekde skrkvaný v koši. A tiež osobne dúfam, že ni...
