My Inspiration From Heaven (BVB)

16. My Inspiration From Heaven

Bat Momma is back! :3

Hádam sa bude časť páčiť :) Je trošku kratšia, ale zistíte, prečo sa celý príbeh volá tak...ako sa volá :D *N

FaithCOOper: "You're dearer to me than all bats in all caves in the world." ❤ ♡

Absolútne nečakaný bozk, ale úžasný. Andy sa odo mňa neodtrhol ba práve naopak, ľahli sme si do trávy a on sa pohrával s gombíkmi na mojej košeli, pár mi ich rozopol, ale nepokračoval. Presunul sa perami na môj krk a na ramená, z ktorých mi opatrne odhrnul golier košele, jeho ruka nenaliehavo putovala po mojom stehne až na holé brucho a ja som sa chvela, moja ruka sa presunula do jeho vlasov, moje telo vzplanulo.

Potom sme už len ležali a hľadeli na hviezdy pomedzi husto olistené konáre stromov a rozprávali sme sa: „Stále spievame, že s každým koncom príde nový začiatok, ale niekedy je ten začiatok proste príliš ďaleko na to, aby sme sa ho chopili!" vysvetľoval Andy, hovoril o ich spoločnom duete. „Ale čo bude s vami dvoma teraz? Hovoril si, že sa s ňou nemôžeš rozísť." „Nemôžem, aspoň nie do konca Warped Tour, pretože teraz som niečo ako jej manažér-dohliadam na to, aby mala madam viac fanúšikov a väčšiu slávu, ale stále mi to pripadá ako nemožný cieľ. Ona ma však vydiera..." hovoril plný sarkazmu a na konci zvážnel. „Vydiera? Si predsa chlap, prečo sa jej nepostavíš? Nič ti nemôže..." protestovala som. „Ona vie presne kam má udrieť a vie, že mi na nej ešte stále záleží, aj keď už len veľmi málo a presne to využíva. Videla si ten jej obväz na zápästí...?" opýtal sa a ja som nemo prikývla. „To predsa nemôže. To je choré, absurdné!" „Pre ňu nie je nič absurdné, jej to príde normálne," povedal a vtisol mi bozk na čelo. Nasledujúce ticho sa dalo krájať, také bolo husté, ale ja som mala aj ďalšie otázky: „Takže...ju ešte stále máš rád?" opýtala som sa a vzhliadla som k nemu, zachmúril sa a chvíľu premýšľal. „Nie som si istý, myslel som, že k nej ešte niečo cítim, ale teraz tu ležím s tebou a už nič nie je také isté. S tebou som sa od Juliet akosi citovo odpútal, ale...neviem. Rozmýšľam...že jej dám ultimátum. Rozmýšľam nad okamžitým rozchodom, ale s tým, že na verejnosti budeme stále vystupovať ako pár a v súkromí by som bol s tebou....Je to moc šialené?" opýtal sa s obavami v hlase a ja som taktiež rozmýšľala. „Bolo by to veľmi šialené, ale ak nie je iná možnosť...Problém však je, že neznesiem, aby ťa bozkávala a to ani na verejnosti...už nie!" „Od toho závisí ultimátum, ani ja by som to už akosi nezniesol a to nehovoriac o tom, aké zmiešané by boli moje pocity." Prevalila som sa naňho, vlastne som si naňho sadla obkročmo a sklonila som sa, aby som ho mohla jemne bozkávať na krk, prehodila som si vlasy na jednu stranu a zahľadela som sa mu do očí: „Takže...toto nie je žiadna hra na moje city? Myslíš to vážne?" opýtala som sa a on sa zasmial „samozrejme, že áno! Nevidela si môj pohľad, moje žmurkanie, moje flirtovanie, môj obdiv a to ako som sa rozžiaril keď si sa mi priznala, že ma miluješ?" „Ja som si ten tvoj úsmev rozanalyzovala trochu inak, tak trochu ako pobavený a zákerný úškrn," vyhlásila som a on sa znova zasmial „no dovoľ, to sú moje náznaky až také nečitateľné?" zatváril sa naoko urazene, ale potom mi vtisol rýchly bozk na pery, svoje dlane presunul na moje boky a zašepkal: „Však mi raz porozprávaš o tvojom stretnutí s Axlom a o ďalších historkách...ak nejaké ešte existujú...a ak si nevymýšľaš?" uličnícky sa usmial a ja som ho buchla do ramena: „Samozrejme, že si nevymýšľam. Neboj sa, mám ešte mnoho o čom by som ti rozprávala, napríklad o tom, ako som sa prepašovala do šatne skupiny KISS pod zámienkou, že som ich maskérka, čo je absurdné, pretože si robia mejkap sami, ale bola som nesmierne presvedčivá..." rozprávala som ľahostajne, akoby sa také niečo bežne stávalo každý deň. „No to snáď nie je možné! Milujem KISS! Nikdy som sa nedostal do ich šatne, to nie je fér!" zaskuvíňal a začal ma štekliť, potom sa prevalil na mňa a môj smiech ustal, džentlmensky chytil moju ruku do tej jeho a pobozkal ju ako v nejakých starých čiernobielych filmoch, potom zašepkal vetu presne z jedného takého filmu: „Keď sme my dvaja spolu, drahá, každú noc je Halloween." Moje srdce sa rozospievalo, pretože som konečne mala vzťah ako Morticia a Gomez Adamsovi...

Po tom nádhernom stretnutí som sa celá natešená vybrala do tourbusu. „Dobrú noc, ľudkovia," popriala som im skôr než som zatvorila vchodové dvere a snažila som sa popri nich prešmyknúť do svojej postele. Zastavil ma Alex: „Sadni si, musíme sa vážne porozprávať," povedal prísnym tónom a ja som naňho pozrela spod zdvihnutého obočia „deje sa niečo?" opýtala som sa. „Jasné, že áno. Zakazujem ti flákať sa po nociach s nejakým potetovaným grázlom, mladá dáma! A ako my vysvetlíš to, ako vyzeráš? Ako ďaleko sa dostal? Vidím, že mu tvoja košeľa nedala pokoja, ako sa opovažuje?!!" autoritatívne zvyšoval hlas, ale potom sa rozosmial a vystískal ma: „Konečne si sa odviazala! Chodíš so zadaným, ty potvorka," uškŕňal sa „aspoň si si pekne užila pred tým, ako Juliet ukončí tvoj mladý a nádejne vyzerajúci život," dodal ešte. „Pekne užila? Čo? Nič sa nestalo," zakrútila som očami nad jeho domýšľavosťou. „No jasnéééé, veď ste sa po sebe váľali ako kráááááliky!" smial sa. „Hej, som ešte panna, oci," povedala som ako Bella z Twilight Ságy, ale reakcia bola trochu iná: „Čože? To, že je poriadny chlap? Padaj za ním a nevracaj sa kým..." „...nie, netlač na mňa. Ja nie som pripravená," zadramatizovala som a obaja sme vybuchli do hurónskeho smiechu. „Kokso, ty máš asi rozdvojenú osobnosť, tatko, to treba liečiť," žmurkla som naňho a konečne som sa odobrala spať.

Andy:

Hneď po stretnutí s Faith som bežal do tourbusu. Zrazu akoby som pochopil všetky slová jej piesní. To preto mi boli také blízke, pretože písala o mne. O mne a o Juliet. Lenže doposiaľ nemali šťastný koniec a tak som sa odhodlal napísať vlastnú pieseň, ktorá by odpovedala poslednej piesni, ktorú som od nej počul. Mojej piesni som dal názov My Inspiration From Heaven.

Bats, blind promises of love, flying into the night

like our kisses, which everything turns to light

curtain fell and I already needn't to pretend

it's a lie when you said: That I'm not more, I'm just a skeleton.

Because I finally see that everything is wrong.

Already needn't to pretend I haven't murderously desire to meet you again.

Cause when we're together every night is Halloween, my dear!

I have to leave what was and you'll be mine,

My inspiration from heaven.

And our lifeless bodies will rotting together for all eternity (*N)

*Pevne dúfam, že sa vám moje piesne aspoň trošku páčia! :) *