One Shot Stories

Louis Tomlinson- Dievča z kabínky

Bola som s Jane na nákupoch. Prehrabávali sme sa vešiakmi plnými vecí. A vtedy Jane vytiahla modro-biele šaty.
,,Skús si tieto." Neboli škaredé a bolo to aj moje číslo tak som si ich vzala. ,,Počkaj ja si beriem túto sukňu." Našli sme teda kabínky. Vbehla som dnu a obliekla sa. Boli super. Padli mi ako uliate. Chcela som sa ísť ukázať Jane a tak som vyšla z kabínky. Bez zaklopania alebo nejakého upozornenia som otvorila dvierka na susednej kabínke. Môj úsmev však rýchlo zmyzol a srdce vynechalo pár úderov, keď som uvidela osobu v nej. Bol to brunet len v boxérkach a práve si obliekal nohavice. Zaskočený mojou "návštevou" zastal v polovici pohybu a zízal na mňa. Tie modré studničky sa do mňa vpíjali. Zaklipkala som očami a očervenela.
,,Pardón!" Hlesla som a dvere rýchlo zavrela. Vbehla som do svojej kabínky a rýchlo sa prezliekla. Potom rýchlosťou blesku preč od kabínok za Jane. Našla som ju pri tričkách. ,,Jane!!" Hodila som sa jej okolo krku. ,,Bože to je trapas!! To je tak traaaaapne!" Mumlala som jej do pleca.
,,Meg dusíš ma! Čo sa stalo?" Odtiahla som sa od nej a išla jej vyrozprávať čo som práve urobila keď ten chalan vyšiel z kabiniek a pozrel sa našim smerom. Okamžite som sa otočila a robila sa, že hľadám dačo na seba.
,,Už je preč?"
,,Kto?"
,,Ten brunet!"
,,Ten sexoš čo sa tak krásne usmial našim smerom? Áno je preč." Zachichotala sa
,,Uf. Vďaka ti bože." Zopla som ruky a pozrela sa hore.
,,No čo sa stalo?" Nedočkavo sa pýtala
,,Ja... ja.... vletela som do cudzej kabínky." Zase som očervenela.
,,A on tam niekto bol. Že?" A vybuchla smiechom.
,,Bol. A vieš kto? Ten chalan čo sa usmieval." Jane sa razom prestala smiať.
,,Nekeceeeej!! To si fakt vbehla jemu?" Ja som na ňu len zízala. Veď som to práve povedala, nie? Stále som mala kamennú tvár a ona to pochopila ako ano. ,,Ty si prípad!" A vybuchla v ešte väčší smiech. Bolo mi tak trápne. Sklopila som hlavu. ,,Notak Meg. Prepáč." Pohladila ma po pleci.

Rozlúčili sme sa pred nákupným centrom a každá sa vybrala svojou cestou. Prechádzala som cez prechod, keď ma skoro nabralo auto. Tašky mi popadali na zem a vysypali sa. A hádajte kto vyšiel z auta?
,,Najskôr mi vbehneš do kabínky a potom do cesty. Baví ťa to? Pliesť sa ľuďom do života?" Správne. Tajný kabínkový brunet. Začal mi pomáhať s taškami.
,,Prepáčte! Nechcela som sa vrhnúť pod kolesá vášho auta. Je mi to ľúto. A aj to s tou kabínkou."
,,Ospravedlnenie sa prijíma.Aj keď... už dávno som sa tak nepobavil pri nakupivaní." Usmial sa ,, Asi tu nie si autom, však?"
,,Nie." Stroho som odpovedala.
,,Chceš zviesť?"
,,Nie vďaka.....už tak som vám spôsobila veľa nepeíjemností."
,,Nepríjemností? Ale choď. Už dávno som sa tak nepobavil. A na tom odvoze trvám." Uprene sa na mňa zadíval a mne sa rozbúšilo srdce. Bol tak okúzľujúci. V tom za nami zatrúbilo auto. ,,Tak poď!" Prikývla som a hodila tašky do auta. Nasadla som a auto sa pohlo. ,,Kam to bude?" Nadiktovala som adreasu a oprela sa o sedačku.
,,Ešte raz vám veľmi ďakujem."
,,Prosím ťa už mi nevkaj. Cítim sa tak staro. Aký je medzi nami rozdieľ? 3,4 roky?" Len som sa zasmiala
,,Mám 22."
,,Neverím. Už? Typol by tom ti 19 maximálne 20. Vážne máš 22? Neuveriteľné. Ja mám 23." Nad týmto komplimentom som sa len pousmiala.
,,By the way som Louis." Zase sa usmial a jeho biele zuby si našli cestu von.
,,Ja Margaret. Teší ma."

Zastali sme pred mojim domom. Vystúpila som.
,,Tak dúfam, že nabudúce sa stretneme normálne a nevbehnem ti do cesty." Usmiala som sa
,,V to dúfam aj ja. Ammm..... d-dáš mi svoje číslo?" Vykúzlil malinký úsmev a asi ten najkrajší puppy face aký som kedy videla. Samozrejme, že som mu ho dala. Ešte v ten večer mi prišla sms-ka.
Ahoj kabínkové dievča. :) ;) Bol by som veľmi rád, keby so mou zajtra pôjdeš na piknik do parku.
P.S.- nie neberiem ako odpoveď. :D
Louis T. <3
A tak som mu odpísala, že sa veľmi teším a rada pôjdem.

O 10minút tu mal byť Louis a ja som stále pobehovala po izbe. Nevedela som čo na seba. Mám to brať ako rande? Alebo len kamarádske posedenie. Kamaráti nie sme ale rande to isto nebude. Šalela som. Bol to jeden z tých teplejších dní a tak som si dala šortky a tielko. Práve včas. Pred domom zastalo Louisove auto.

Našli sme si super miesto a začali rozkladať deku. Potom z košíka vybral sendviče a colu.
,,Nevedel som či náhodou nie si vegetariánka a tak som urobil aj bez šunky." Usmial sa a vytiahol dva boxy.
,,Vyzerám ako vegetarián?" Zasmiala som sa ,,Ale aj tak ďakujem."
,,Čo ja viem? Dnešné dievčatá sú všeličo. Tak prečo nie vegetariáni."
,,Chápem a cením si to. Mňa by také niečo ani nenapadlo." A tak sme jedli, popíjali colu a rozprávali sa. Bol to super deň. Začínalo sa zmrákať a tak sme začali skladať deku. Vložili sme ju do košíka spolu s dózami a fľašami. Chcela som sa zohnúť a zodvihnúť ho ale to urobil aj Louis a narazili sme do seba hlavami.
,,Ou. Prepáč." Zasmiala som sa
,,Zase sa pletieš do cesty?" Vystrčil na mňa tie krásne zuby a ja som sa musela usmiať tiež. Stáli sme tam oproti sebe a dívali sa jeden na druhého. Louis zrejme nad niečim rozmýšľal lebo mu na čele vyskočilo pár vrások. Urobil krok smerom ku mne. Bol tak blízko. Skoro sme sa dotýkali. Po chrbte mi prešiel mráz ako sa jeho tvár blížila k tej mojej. Bola som ako obarená. Nemohla som sa ani pohnúť. Jeho pery sa jemne obtreli o tie moje. Bolo to ako dostávať jemné elektrické šoky do tela. Už som to nevedela vydržať. Chcela som cítiť jeho pery na tých mojich, ale v tom sa odtiahol. Nechápala som. O čo mu ide? Ale nemohla som to len tak nechať. Tak najskôr si ma navnadíš aby som to chcela aj ja a potom sa odtiahneš? Tak to prrr chlapče! Chytila som jeho tvár do dlaní a pobozkala ho. Ten pocit... bolo to neopísatelné. V bruchu ma to všetko šteklilo a chcelo sa mi smiať. Moje nohy boli ako zo želé a ja som cítila, že každú chvíľu spadnem. Ale nestalo sa tak. Svoje ruky omotal okolo môjho tela a pritiahol si ma bližšie. Tým mi dodal potrebnú stabilitu a ja som sa o neho oprela. Už som nevládala dýchať a tak som sa odtiahla. Zase sme na seba zízali a ja som sa strácala v tých krásnych očiach.
,,A-asi to bude znieť šialene ale......"
,,Ľúbim ťa" povedali sme naraz a ja som sa zase musela pousmiať ako veľmi si sme podobný.
~°~°~°~°~°~
Vualá! Prvá jednodielovka je tu. Ak by niekto chcel diel pre seba stačí napísať meno a s kým. Nemusia to byť len 1D. Hoci koho. Hope u like it ;)
StripeMonik