One-shot [ BTS]

Angel- Namminkook

Summary: 

1)Jimin bol Jungkookov anjel strážny

2)Jimin zabil Jungkooka, aby ho zachránil

3)Namjoon bol boh a Jimin s nimi konzultoval, ako pomôcť Jungkookovi.

4) Jungkook miloval bolesť, a preto ju spôsobil sám.

Vždy som sa na neho pozeral. Bol odlišný od ostatných v triede a svojou básňou som sa uistil, že mu musím pomôcť.

" Jeon Jungkook. No vidíte, že dnes ste na rade", usmial sa profesor a Jungkook neochotne vstal so svojím poznámkovým blokom.

"Neviem, odkiaľ pochádza táto krv, ale viem, že táto fontána ma určitým spôsobom upokojuje. Tráva je extrémne suchá a drsná na dotyk, ale nie je nikto, kto by sa o ňu postaral, takže na menšom kopci nie sú žiadne kvety snáď len trochu rastú ruže so zlatými tŕňmi, ktoré každú noc prepichujú moje prsty, z ktorých následne tečie šedo-biela tekutina. Nikdy som nezistil, čo mi cirkuluje v tele, ale viem, že to určite nebude krv. Moju pomerne pokojnú krajinu však ruší dieťa, aspoň si myslím, že je to dieťa, výškou odhadujem šesť a osem rokov. Spýtal som sa ho, čo robí v mojich snoch. Jeho odpoveď ma vážne zmiatla. "Som tvoja najhoršia nočná mora, nikdy nebudeš vedieť moje meno, ale budem s tebou až do tvojich posledných dní života", zasmial sa odvážne a takmer sa dusil hlbokým smiechom. Z očí mu tiekli pramene čiernej tekutiny a z chrbta mu farbili čierne krídla s krásnym šedo-čiernym perím. Zdvihol ruku a moje telo sa odlepilo od zeme "Prosím, položte ma", nielenže odpovedal, stále sa usmieval. Nado mnou sa objavilo stádo najrôznejších desivých anjelov s rukami horiacimi ohňom. Všetky jej oči a oči môjho votrelca sa na mňa pozreli a v tej chvíli som cítil, ako sa mi rozpadá krajina a rovnako sa mi rozpadal aj pokojný sen. V tej chvíli som sa zobudil a vedel som, že sa do tejto krajiny už nikdy nevrátim"

Všetci boli ticho a ja som bol uchvátený. Koľko bolesti sa musia skryť v sebe. "Naozaj si to napísal?" Spýtal som sa, keď niekoľko minút nikto neodpovedal.

"Áno"

Jungkook stále chodil do školy a stále sa skrýval v čistiacej miestnosti. Presne vedel, kedy prídu zamestnanci, a tak mohol pokračovať vo svojich aktivitách skôr, akoby prišli.

"Sakra, už nemám obväz," povedal nahlas a vytiahol z tašky novo zakúpenú veľkú šijaciu ihlu.

Nikto nemal také veľké ihly okrem Jungkooka. Objednal si ich až z Ameriky zo svojho falošného chirurgického účtu.

Hodil kúsok trička a strčil si celú ihlu pod bruško.

"To je všetko," vydýchol prebytočný vzduch a usmial sa na bolesť.

Otáčal ihlou zo strany na stranu najrôznejšími spôsobmi, len aby bolesť bola väčšia.

Hneď potom zazvonil zvonček a jungkook vytiahol ihlu. Z rany začala tiecť krv a Jungkook ju miloval.

Miloval to, keď z jeho tela tiekla krv.

Zapečatil ranu a išiel do triedy.

Jimin keď uvidel Jubgkookov úsmev, vedel, čo jungkook urobil.

Nevedel presne, čo urobil, ale vedel, že si niekde ublížil.

Jimin išiel k Jungkookovi a pozrel sa na neho. Dúfal, že uvidí nejakú krv a zistí, kde presne si ublížil. Ale nič nevidel.

"Dnes sa usmievaš, prečo?"

"Si nový a hneď sa opýtaš?" Pravdou bolo, že Jimin bol v škole nový, ale už si všimol, že sa s Jungkookom niečo deje.